Československí kynológovia smútia...

Odchod tak vzácného člověka, jakým bezpochyby byl pan Ing. Karel Hartl, zasáhl širokou kynologickou veřejnost nejen v Čechách, ale také na sousedním Slovensku. Proto se budeme nyní na „stránkách“ eCanis setkávat s články o tomto našem velikánovi častěji. Nyní přinášíme jeden ze Slovenska.

Do redakce nám přišla vzpomínka na Ing. Karla Hartla od skvělého slovenského kynologa a mnohokrát oceněného žurnalisty pana Mgr. Petra Nevolného. Také jeho smrt tak významného kynologa zasáhla velice hluboce. Zde je jeho vzpomínka...

Kynologická legenda pplk. Ing. Karel Hartl, ktorý sa narodil 14. augusta 1924, nás navždy opustil 28. septembra 2023 v krásnom veku 99 rokov.

Ze života Karla Hartla

Foto č. 2

Podplukovník Pohraničnej stráže vo výslužbe, inžinier zootechnik (úspešne absolvoval VŠ poľnohospodársku v Prahe), od roku 1955 do roku 1983, pôsobil ako náčelník služobnej kynológie Hlavnej správy PS, pri ochrane štátnych hraníc.

Spolu s ďalšími pätnástimi československými dôstojníkmi, zodpovednými za vtedajšiu služobnú kynológiu, študoval od 29. januára 1954 do 31. marca 1955, aj Karel Hartl, s prideleným služobným psom Kazbek v Škole pohraničných vojsk, sídliacej neďaleko mesta Alma-Ata v Kazachstane (vtedy Zväz sovietskych socialistických republík, v súčasnosti mesto Almaty).

Foto č. 1

Podľa spomienok emeritného náčelníka služobnej kynológie útvaru 5947 bratislavskej 11. brigády Pohraničnej stráže, absolventa tejto školy a neskoršieho chovateľa a šľachtiteľa novovznikajúceho plemena československý vlčiak mjr. Františka Rosíka, boli v  tomto ročníku medzi frekventantmi tohto vojenského učilišťa aj ďalšie, neskôr viac, či menej významné osobnosti československej služobnej kynológie – napr. mjr. VB Karel Všolek (*1919-…1989), ktorý je zatiaľ jediným československým držiteľom Zlatej medaily SV pre chov plemena nemecký ovčiak v Nemecku a na celom svete; mjr. PS Jaroslav Kuchař (*1927-…1986) – najznámejší psovod – dôstojník Pohraničnej stráže, vodca slávneho služobného psa Breka; mjr. VB Eduard Abík (*1928-…1982)k – ako štvrtý náčelník výcvikového strediska Verejnej bezpečnosti Zboru národnej bezpečnosti v bratislavskej Mlynskej doline pokračoval v aplikovaní vtedajšej modernej služobnej kynológie na Slovensku, ktorú začal zavádzať jeho predchodca pplk. VB JUDr. Karol Kadlečovič (*1922-…1994); v Alma-Ate študoval aj neskorší inštruktor výcviku služobných psov Pavel Beroušek, ktorý v roku 1961 so služobným psom Axell zvíťazil na III. ročníku celoštátneho preboru O pohár ministra dopravy ČSSR v Podhradí. K menej verejne prezentovaným absolventom hraničiarskej školy v Alma-Ate z tohto ročníka patrili aj ďalší uznávaní československí služobní kynológovia, napr. pplk. PS v. v. Emil Čermák (*1928-…?), veliteľ poddôstojníckej školy PS Libějovice a Volary,  Josef Ivan a ďalší...

Foto č. 4

Do povedomia širokej verejnosti sa však Ing. Karel Hartl natrvalo zapísal najmä ako autor projektu medzidruhového kríženia vlčice s nemeckým ovčiakom, ktorým pôvodne chcel v roku 1958 zlepšiť zdravotný stav, výkonnosť a fyzické schopnosti nemeckých ovčiakov slúžiacich pri ochrane štátnych hraníc, v ťažkých klimatických podmienkach. Ale jeho pôvodný zámer nevyšiel – potomkovia krížencov boli „zaťažení“ geneticky odovzávanou závislosťou na svorkovom spôsobe života vlčích predkov, ktorí uznávajú len jediného vodcu – čiže kríženci neznášali zmenu psovoda – u Pohrasničnej stráže sa pravidelne opakovalo približne každých pätnásť mesiacov – aj psovodi odchádzali do civilu, a tak sa krížence stávali služobne neupotrebiteľné. Následne v rokoch 1966 – 1967 náčelník veterinárnej služby armády (ČSĽA) a predseda Ústredného výboru Zväzarmu gen. prof. MVDr. Jozef Hrušovský, DrSc., inicioval zastavenie projektu medzidruhového kríženia v chovateľských staniciach PS. Jeho rozhodnutie bolo pravdepodobne ovplyvnené aj jeho osobným sporom s pplk. Ing. Karlom Hartlom ešte z obdobia, keď bol pplk. Ing. Hartl náčelníkom celej armádnej a bezpečnostnej kynologickej služby. A tak v rokoch 1967 – 1971 sa v chovateľských zariadenia PS prudko znížil počet krížencov – väčšina bola utratená alebo odovzdaná na výskum. A tak českí civilní chovatelia zostali osamelí, bez potrebnej odbornej, teoretickej i praktickej podpory, pretože české chovateľské stanice Pohraničnej stráže chov krížencov zastavili a ich chov „potichu“ pokračoval iba v 11. brigáde PS na Slovensku.

Foto č. 3

Metóda „prílevu krvi vlka“ do nemeckého ovčiaka a pokusné medzidruhové kríženie, pod vedením hraničiarskych dôstojníkov, sa teda, ale už v rukách civilných chovateľov, zmenila na vyšľachtenie nového, neslužobného a samostatného plemena československý vlčiak, ktoré FCI uznala 1. júna 1999. Československý vlčiak, pomenovaný na pamiatku šľachtiteľov oboch priateľských zemí, si našiel – už po celom svete, veľa ctiteľov, ktorí oceňujú jeho oddanosť „svorke“ v ktorej žije, lásku k deťom, medzi ktorými vyrastá a vynikajúce športové výkony bežca a sprievodného psa.

Napriek tomu citujem z nedávneho verejného výroku Ing. Karla Hartla: „Československý vlčák stále není psem, jak jsou lidi zvyklí, protože ještě dnes pokračuje jeho šlechtění… Ta populace, kterou vidíme dnes, je už výsledkem civilního chovu… Musí se dál šlechtit, to ještě není stoprocentně hotové plemeno…“

V rokoch 1956 – 1968 pracoval Ing. Karel Hartl aj ako predseda Československého kynologického zväzu (ČKZ); bol členom Ústredného výboru Československého zväzu chovateľov drobných zvierat ČSZCHDZ) a v šesťdesiatych rokoch XX. storočia bol predsedom Odbornej komisie pre služobnú kynológiu.

Osobní setkání

Foto č. 6

Pplk. Ing. Karla Hartla som služobne spoznal v roku 1972, keď som slúžil na chovateľskej stanici 11. brigády PS v Malackách ako chovateľ a ošetrovateľ pätnástich chovných sučiek nemeckého ovčiaka a kríženkýň vlka s nemeckým ovčiakom. Pôvodne som ich mal šestnásť, ale jedného dňa mi jednu suku vzali a namiesto nej sme v jej koterci ubytovali vlka Šarika ze ZOO Hluboká nad Vltavou. Stal som sa jeho prvým ošetrovateľom, pretože mi ho pridelili z dôvodu, že chovné suky prijali pach vlka pokojnejšie, než chovní psi. Vlk Šarik sa v dospelosti – od roku 1974, stal tvorcom svojej samostatnej vetvy krížencov a československých vlčiakov.

Foto č. 9

S pánom Hartlom sme sa neskôr príležitostne stretli na súťaži športových kynológov TART CZ v Mělníku, či na medzinárodnej konferencii českých a slovenských policajných historikov v Muzeu Policie v Prahe. Keď som napísal knižku História vzniku plemena československý vlčiak, požiadal som pána Hartla, aby mi ju recenzoval. Poslal mi svojich dvadsaťpäť rozličných pripomienok, z ktorých som objasňujúce dobové fakty použil v knihe a v jej poznámkovom aparáte. Najviac ma však potešilo, že mnou publikované fakty a argumenty, dokresľujúce zrod tohto krásneho plemena psov, nespochybnil!  

Ing. Harl bol aj medzinárodne uznávaným kynologickým odborníkom – napr. v rokoch 1966, 1978, 1981 a 1985 pôsobil na karibskej Kube, ako odborný poradca chovu a riadiaci inštruktor výcviku služobných psov – špecialistov na vyhľadávanie drog a špecialistov na detekciu zbraní.

Publikační činnost

Foto č. 5

V týchto spomienkach a vymenovaní niektorých faktov z plodného života pána Hartla, nesmiem vynechať jeho významnú a progresívnu publikačnú činnosť, pretože napr. jeho knižky o výcviku psov sa v mojej mladosti stali našou „kynologickou bibliou“.

V roku 1969 sa stal spoluautorom knihy Výcvik psa, ktorú v ďalších obnovených vydaniach vydalo Naše vojsko (jeho spoluautori – pán Karel Němec a pán Jan Skuhrovský);

Napísal knihu Psy spoločenských plemien; Kynológia pre funkcionárov; Vysokoškolské skriptá kynológie; Ing. Karel Hartl je zároveň autorom kníh: Výchova a výcvik psa; Človek a pes; Učebné texty kynológie; Programovaný výcvik psov; Škola stopárov;

Je aj spoluautorom knihy Československý vlčák, vydal KCHČSV Praha v roku 1996 (jeho spoluautorom je pán Jindřich Jedlička), ktorá vyšla vo viacerých obnovených vydaniach;

Pán Hartl je autorom mnohých prednášok, článkov (aj v zahraničnej tlači), a poskytol veľa rozhovorov motivujúcich všetkých kynológov, čítajúcich odborné články zverejnené printovými a elektronickými médiami, ktoré sa venujú kynológii.

Na záver si dovolím použiť citát významného českého znalca a posudzovateľa plemena nemecký ovčiak, ktorý bol osobným priateľom pána Hartla – je to pán Jan Stibůrek (autor Medailónu Karla Hartla z roku 2007), ktorý použil aj môj priateľ, pán Jiří Rulc, vo svojej knihe Dějiny československé služební kynologie (vydanej v roku 2014), pretože dôkladne vykresľuje osobnosť pána Hartla:

„Je jen málo kynologů, kterým by toto jméno nic neříkalo. Karel Hartl prožil se psy téměř celý život. Věnoval se jim od mládí a shodou okolností se mu stali životní náplní. Spolu s Karlem Všolkem byli v padesátých letech organizátory chovu německých ovčáků v chovatelské stanici bývalé PS, která vlastně fungovala až do roku 2005. I když o PS poslední léta slýcháme leccos nelichotivého, zůstává faktem, že importovaní němečtí ovčáci, dopraveni v době ne zcela volného styku z Německa, dokázali udržet náš chov na požadované úrovni. Karel Hartl později věnoval úsilí tvorbě nového plemena – československý vlčák.

Foto č. 7

Patří mu poděkování za mnoho odborných článků o chovu a výcviku psů. Stejně tak za knihu o výcviku, která vyšla v několika vydáních. Vyslechli jsme několik jeho přednášek na různá témata. Neznáme nikoho, kdo dokáže vyprávět o psech tak srozumitelným a poutavým způsobem jako Karel Hartl.“

Lúčim sa takto s človekom, ktorý ma svojou publikačnou činnosťou veľmi ovplyvnil a upevnil vo mne obdiv a lásku k našim štvrnohým kamarátom a pomocníkom.

Ďakujem pán Hartl a želám vám pokojné večné odpočinutie, nikdy na vás nezabudnem!

Mgr. Peter Nevolný

kynológ a člen Slovenskej policajno-historickej spoločnosti

Foto: archiv Mgr. Petera Nevolného

Popisky k fotografiím:

Foto 1

Rok 1954 Alma-Ata – Karel Hartl stojí tretí zľava, František Rosík sedí prvý sprava; (fotoarchív mjr. v. v. Františka Rosíka).

Foto 2

Rok 1954 Kazachsan, leto pri rieke Koskolenka – Karel Hartl prvý sprava; (fotoarchív mjr. v. v. Františka Rosíka).

Foto 3

Rok 1966 Ing. Karel Hartl bol celý život výraznou osobnosťou československej kynológie – pôsobil ako fundovaný riadiaci dôstojník pre chov a výcvik služobných psov, pre ktorých zabezpečoval aj vedenie Centrálnej chovnej knihy PS. Súčasne bol významný kynologický publicista, poradca chovu a výcviku československých branných a športových kynológov v Zväze pre spoluprácu s armádou – ZVÄZARM; (fotoarchív Lukáša Máleka).

Foto 4

Rok 1966 Portrét Ing. Karla Hartla, krátko po jeho povýšení do hodnosti podplukovník; (fotoarchív osobného spisu pplk. Ing. Karla Hartla v ABS Kánice). 

Foto 5

Učebnica Výcvik psa sa stala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia “bibliou“ všetkých kynológov, rovnako zaujala aj kniha Československý vlčák.

Foto 6

Prvá slovenská bonitácia plemena československý vlčiak v intraviláne Zochovej chaty pri Modre, v roku 1982 – zľava mjr. v. v. František Rosík, v strede chovateľ a funkcionár KCHČSV SR Ing. Jozef Sopuch, vpravo pplk. v. v. Ing. Karel Hartl; (fotoarchív mjr. v. v. Františka Rosíka).

Foto č. 7

Moja osobná kondolencia s použitím fotografie zo stretnutia po rokoch na Majstrovstvách republiky psov – obranárov TART CZ 2013 v Mělníku (fotoarchív autora).

Foto č. 8

Moja všeobecná kondolencia v mene československých kynológov.

Foto č. 9

Jubilejná X. konferencia policajných historikov Českej a Slovenskej republiky v Muzeu policie ČR, Praha 2015 – zľava: plk. v. v. Ing. Bc. Jiří Rulc, PhD., kynologický publicista a spisovateľ; práp. Lukáš Málek; pplk. v. v. Ing. Karel Hartl; Mgr. Peter Nevolný; Jan Stibůrek, znalec a posudzovateľ plemena NO; mjr. v. v. Mgr. Jan Komárek, rozhodca výkonu psov a plk. Mgr. Bc. Juraj Štaudinger, prezident Zväzu športovej kynológie SR; (foto plk. v. v. Rudolf Čížek).

Úvodní fotografie

Jubilejná X. konferencia policajných historikov Českej a Slovenskej republiky v Muzeu policie ČR, Praha 2015, s preparátom slávneho služobného psa Breka – zľava: plk. Mgr. Bc. Juraj Štaudinger, prezident ZŠK SR; Jan Stibůrek, posudzovateľ NO; pplk. v. v. Ing. Karel Hartl; plk. v. v. Ing. Bc. Jiří Rulc, PhD., kynológ a spisovateľ; (foto plk. v. v. Rudolf Čížek)

Foto č. 8