Československý vlčiak vzbudzuje rešpekt a obdiv!

Měsíc červen bude patřit velmi zajímavému plemeni, na jehož vývoji mají svůj podíl i čeští kynologové. Podíváme se na jeho základní charakterové rysy a vlastnosti a v průběhu dalších týdnů se podrobněji seznámíme s historií a chovem „vlka“ – impozantního slovenského a tak trochu i českého národního plemene československý vlčák. Úvodní slovo bude patřit chovatelce, II. Místopředsedkyni zastřešujícího chovatelského klubu a empatické psovodce Ing. Janě Dudíkové.

Československý vlčiak (ČSV), plemeno laikmi obdivované, kynológmi zatracované, a majiteľmi zbožňované. Jeho vlčí vzhľad vzbudzuje pozornosť a skutočne si niektorí dvojnohí laici myslia, že máte na vôdzke vlka. Jeho ladné pohyby a pohľad vzbudzujú rešpekt a obdiv. Nepripomína domáceho maznáčika, pri stretnutí s cudzími nezakrúti chvostom a z pohľadu neviete vyčítať jeho emócie. Málokto ho chce pohladkať.

Bolo nebolo...

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia vznikol projekt , ktorý mal ambíciu pre služobné účely Pohraničnej stráže zlepšiť zdravotné a vytrvalostné vlastnosti nemeckého ovčiaka primiešaním krvi karpatského vlka. Vznikli prvé jedince, z ktorých sa neskôr vyprofilovalo nové plemeno psa – československý vlčiak (ČSV). Zdravotná kondícia krížencov splnila ciele projektu, charakterové vlastnosti však neboli vhodné pre služobnú využiteľnosť. Po vlkovi kríženci prevzali plachosť. Ďalšia vlastnosť krížencov bola fixácia na jedného psovoda, čo pre služobné účely nebolo vhodné. Okrem toho úroveň cvičiteľnosti ČSV nevyhovovala potrebám pohraničného vojska.

Po zhodnotení projektu bol oficiálny chov v Čechách zrušený, niektoré zostávajúce jedince sa previezli na Slovensko a chov sa rozvíjal v Pohraničnej stráži v Malackách a v podmienkach súkromných chovov na Slovensku a v Čechách.

V roku 1989 bol štandard  plemena Československého vlčiaka uznaný ako štandard plemena FCI a po rozdelení ČSR bola garantom plemena československého vlčiaka poverená Slovenská republika. V súčasnosti je chov rozšírený okrem Slovenskej a Českej republiky najmä v Taliansku, v Nemecku, Španielsku a Poľsku.

Ako sa žije s „vlkom“

V posledných rokoch je ČSV atraktívne plemeno. Mnohí by chceli mať doma vlka – romantika veľká. Ale ako sa žije so zvieraťom, ktoré má v sebe cca 15 – 28% vlčej krvi?

Romantika končí vo chvíli, keď plní očakávania donesiete šteniatko od chovateľa domov. Predstavu ŇU ŇU šteniatka vystrieda presvedčenie, že ste si priniesli domov piraňu. Najbližšie mesiace chodíte aj v horúcom lete s dlhými rukávmi a dlhými nohavicami, aby na vás susedia neposlali sociálku pre modriny, kúsance a škrabance na vašom tele. Pri každom vašom pohybe sa šteniatko vrhne na vás a zatne svoje mliečne ihličky do vašich nôh. A keď začnete vy alebo vaše dieťa jačať bolesťou, šteniatko ešte pritvrdí a je nadšené, ako sa vám ta hra páči.

Vaše šteniatko na vás vrčí a odmieta vás okamžite prijať za vodcu svorky. Idete na to odmenami, ktoré mu musíte dávať v rukavici, lebo pár prstov k životu ešte potrebujete. A vtedy vám múdri poradia „kŕmte z ruky!!!“ Samozrejme existujú výnimky a aj ŇU ŇU šteniatka medzi ČSV. Šteniatko skúša, kde bude jeho pozícia vo svorke a snaží sa byť v hierarchii čo najvyššie. Teraz je na vás, ako to ustojíte a ako mladému divochovi ukážete jeho miesto, a pri tom nezlomíte jeho charakter. Je to beh na dlhú trať. Niektorí majitelia to nezvládnu, nevedia sa s ČSV zžiť a rešpektovať aj jeho vlastnosti, pre ktoré si ho pôvodne obstarali. Jeho nezávislosť, jeho divokosť, jeho podobnosť k prírodnému zvieraťu. V tom lepšom prípade sa šteniatko vráti k chovateľovi. Tí, ktorí to všetko zvládnu – zničenú záhradu, ohryzený nábytok, neskôr aj iné zručnosti, ako otváranie mrazničky, otváranie dverí apod. si toto plemeno na celý život zamilujú a nevedia si život bez ČSV predstaviť. Dospelosťou sa situácia skľudňuje. Ale to už sa majiteľ pomaly doma so svojím ČSV nudí a tak sa dostáva nápad, obstarať si ďalšie ŇU ŇU šteniatko. Majiteľ  ČSV má totiž krátku pamäť....

Ozajstný športovec

ČSV je ťažšie motivovateľný pes. Napriek tomu, že sú poväčšine jedince žravé, nemajú vo výcviku výdrž a rýchlo strácajú záujem. Baví ich mantrailing, stopovanie, vhodné je pre nich záchranárske vyhľadávanie. Samozrejme pri dobrom a trpezlivom vedení sú schopné zložiť akékoľvek skúšky. Situáciu ohľadne cvičiteľnosti skresľuje možno aj menší záujem ich majiteľov o športovú kynológiu. Výchova ako aj výcvik musia prebiehať predovšetkým pozitívne. S drilom, tvrdosťou a negatívnou motiváciou  s vlčiakom ďaleko nedôjdete. Zlým prístupom môžete vychovať psa, ktorý bude plachý, bojazlivý, čo môže viesť až k agresívnemu správaniu.

Československý vlčiak je ideálny spoločník pre milovníkov pobytov v prírode, turistiky a vonkajších vytrvalostných športov, ako je beh a cyklistika. Stačí mu pár hodín oddychu a je pripravený na novú aktivitu. ČSV skôr unavíte psychickou záťažou. Nie je problém s ním ujsť na bicykli 20 – 30 km bez tréningu, ale je viac ako zodpovedné kilometre pridávať postupne. Určite je to najrýchlejší spôsob ako vybehať a unaviť psa. Jedným z pôvodných dôvodov kríženia vlka do krvi služobných psov boli požiadavky na zvýšenie vytrvalosti, a to sa podarilo na sto percent. Československý vlčiak je naozaj vytrvalý športovec, ktorý dokáže bez problémov zdolať aj 100 km. Preto sa mnoho ČSV pravidelne zúčastňuje vytrvalostných pretekov ako je napríklad dogtrekking, canicross alebo orientačné preteky.  V októbri 2020 sa budú v Českej republike konať majstrovstvá Európy ČSV v dogtrekkingu.

Kľúčom k dobrému vzťahu s vlčiakom je fungujúca svorka!

ČSV je svorkové zviera a rešpektuje pozície jej členov. Rozhodne musí vedieť, kde je jeho miesto v rodinnej hierarchii. Deti sú súčasťou svorky. Napriek tomu je treba byť vždy opatrný a nenechávať malé deti nikdy so psom osamote, ale toto platí pre akékoľvek plemeno. K cudzím ľuďom je ČSV skôr rezervované, nenadväzuje často kontakty. Aj u detí je veľmi dôležitá pravidelná socializácia.

ČSV je inteligentný pes, avšak všetko jeho správanie smeruje k svojmu vlastnému prospechu. Rád preskakuje ploty pozemkov, kde pobýva. Často nájdete majiteľa ČSV práve podľa nadštandardne vysokého plotu pri dome. Rád si robí výlety takýmto spôsobom, rád loví lesnú zver. Silno vyvinutý lovecký pud patrí medzi jeho veľmi výraznú vlastnosť, čo je samozrejme potrebné potláčať. V dospelosti výrazne reaguje na iných dospelých jedincov vlastného či iného plemena toho istého pohlavia. Niektoré jedince ČSV majú vlastnosti strážneho psa, niektoré nie. Nie je to typické strážne plemeno.

Len pre odvážnych!

Kto je vhodným majiteľom ČSV? Mladí aktívni ľudia, ktorí trávia veľa voľného času v prírode, ktorí majú psa ako spoločníka a je súčasťou ich života. ČSV je dobrou voľbou aj pre strednú generáciu, ktorá už má dostatok voľného času a má chuť ho venovať výchove psa. Netreba zabudnúť na veľkosť vlčiakov. Dospelé jedince môžu dosiahnuť u psov aj nad 40 kg. Treba zvážiť aj túto charakteristiku pri voľbe plemena. Nie je vôbec pravidlo, že dlhoročný kynológ je lepším potenciálnym majiteľom ČSV ako začiatočník. Veľakrát majiteľ nováčik, ktorý má ČSV ako svojho prvého psa, je prispôsobivejší a lepšie vie pochopiť povahu tohto plemena. Pri skutočnom záujme psa dobre vychovať, má taký majiteľ veľkú šancu, že sa mu to podarí. Samozrejme skúsenosti s výcvikom iných psov sú pri ČSV len výhodou, len je potrebné prispôsobiť sa špecifikám tohto plemena. Ideálny je majiteľ, ktorí už má skúsenosti s výchovou ČSV a aj sa mu viditeľne podarila.

Pes ČSV dospieva približne v troch rokoch, sučka v dvoch rokoch. U psov sa dotvára do troch rokov najmä hlava a pevnosť celého tela. Aj po mentálnej stránke pes dozrieva do troch rokov, sučky o niečo skôr.

Chov na Slovensku

Veľmi skorá socializácia, ktorá začína už u chovateľa, je dôležitá pre výchovu vyrovnaného psa. Jedna z dôležitých úloh zamerania chovateľov je zlepšovanie povahy jedincov v chove. Chov je sledovaný a kontrolovaný klubom chovateľov ČSV SR (KCHČSV SR). Podmienky chovnosti stanovené klubom zabraňujú prenášať dedičné degeneratívne choroby ako sú degeneratívna myelopatia a dwarfizmus, čo je vývin trpasličieho jedinca. Rovnako dôležité je sledovanie kĺbových vývojových ochorení – dysplázie bedrových kĺbov. Ďalšou podmienkou chovnosti na Slovensku je aj absolvovanie vytrvalostnej skúšky SVP1 (40 km behu psa so psovodom na bicykli). Táto skúška podčiarkuje vytrvalostné vlastnosti plemena a začleňuje ho do pracovného zaradenia (pracovné plemeno). Úsilie o chovnosť sa končí bonitáciou.

Na bonitácii sa hodnotí jedinec a jeho zhoda so štandardom plemena. Posudzuje sa exteriér, merajú sa jednotlivé časti tela, posudzuje sa pohyb psa v behu a pri chôdzi. Ďalej bonitácia pokračuje povahovým testom. Na konci majiteľ odchádza už s chovným jedincom, ak spĺňa horeuvedené podmienky.

Nie je výnimkou, že sa ČSV dožívajú 1 pätnástich rokov. Okrem vyššie uvedených sledovaných dedičných chorôb ide o pomerne zdravé plemeno. Mnohí majitelia ČSV kŕmia prirodzenou stravou – BARFom, možno aj táto skutočnosť ovplyvňuje kvalitu ich života.

Skutočné vlčie správanie

Ako už sme niekoľkokrát hovorili, je to svorkové zviera. Veľké škody na povahe a celkovej prosperite psa vznikajú pri izolovaní psa od svorky, ktorou je celá rodina. ČSV pri vyjadrovaní využíva rôzne tóniny, rôzne zvuky, ale nie je štekavé plemeno. Zato zavýja veľmi rád a často. Je to spôsob, akým volá napr. späť svoju svorku, ale aj pri iných príležitostiach, ktoré si všímajú najmä susedia. Cerí svoje dlhé očné zuby pomerne často pri hre, ale je to aj znak varovania. Stisk jeho chrupu je silnejší od bežného psa jeho veľkosti.

V jednom vrhu sa môžu vyskytnúť šteňatá plaché, s bojazlivou povahou, viac podobnú vlkovi, aj vyrovnané jedince. V súčasnosti prevažujú vyrovnanejšie povahy. Šteniatka sa v minulosti odstavovali skôr ako u iných plemien. Súviselo to so skúsenosťami s odoberaním šteniatok od vlkov. Boli lepšie socializované s človekom pri skoršom odobratí od vlčice, či v rannej plemenitbe ČSV. V súčasnosti platia všeobecné chovateľské pravidlá a to, že šteniatka sa nesmú odoberať od sučky pred siedmym  týždňom ich života.

Kto podá pomocnú labku?

V prípade, že majiteľ nie je schopný sa ďalej postarať o svojho psa z rôznych dôvodov, kontaktuje chovateľa (je to v zmluvách o kúpe) a začne sa hľadať nový majiteľ. Ak bývalý majiteľ a chovateľ vyčerpajú všetky dostupné možnosti na zmenu majiteľa, je možné umiestniť psíka do záchrannej stanice (ZS) v Adamove na Morave. Tu sa obetaví prevádzkovatelia stanice snažia ČSV prevychovať a ponúknuť na novú vhodnú adopciu, ak je to možné. Niektoré jedince zostávajú nastálo. Sú to psy, ktorí boli u majiteľov nedostatočne socializovaní, či sa v rodinách udiali skutočnosti, ktoré navždy poznačili ich povahu a nie je bezpečné ich ponúkať ďalej na adopciu. Taktiež sa v ZS nachádzajú psy, ktorých majiteľ sa dostal do zložitých životných situácii (napr. choroba) a takýmto spôsobom zabezpečil psa na adopciu.  Potenciálny majiteľ by sa mal s ČSV postupne zoznamovať a získavať dôveru psíka, ktorý už má veľa negatívnych skúseností. V ZS sú ľudia skúsení v reakciách na chovanie ČSV a vedia odhadnúť vhodného nového majiteľa.

Prírodné a praktické

Sfarbením pripomína vlka, štandard povoľuje všetky farby od žltosivej až po striebristosivú s charakteristickou svetlou maskou, svetlou srsťou na hrudi a spodnej časti krku. Rovná, uzavretá, stredne dlhá srsť je bezúdržbová, samočistiaca, s jemnou podsadou, ktorú jeden až dvakrát do roka púšťa. Vďaka hustej podsade je vlčiak veľmi odolný voči chladu a môže byť celoročne držaný vonku. Zimná srsť sa výrazne líši od letnej a jej kvalitu do značnej miery ovplyvňuje životné prostredie. Psy sa bežne nekúpu, iba v prípade, že sa naparfémujú vonku pri venčení rôznymi arómami. Srsť sa nestrihá ani nijako neupravuje.

Foto: Milan Krajčovič, Nikola Kolářová

https://www.facebook.com/jana.dudikova.1