Chcem, aby každý westík mal svoj domov!

Líbí se vám West Highland White teriér a přemýšlíte, že byste nějakého adoptovali? Možná vás k tomu kroku ještě více postrčí následující rozhovor! Budeme se totiž věnovat právě těmto pejskům…

Michaela Martineková se do westíků zamilovala už jako malá holka. Tehdy dostala společně se sestrou svého prvního pejska tohoto plemene k Vánocům a od té doby ji provází nejen on, ale přibyli i další dva. A protože, jak sama říká, chce, aby každý z těchto kouzelných malých teriérů měl svůj domov, rozhodla se pomáhat i těm v nouzi. O tom už nám ale více poví ona sama…

Keď som mala dvanásť rokov, na Vianoce sme so sestrou dostali nášho prvého psíka, ktorým bol westík. Plemeno vybrala v tom čase mamka. Caesar má dnes pätnásť a pol roka a úplne si získal naše srdce. Keď som bola smutná, prišiel ku mne a snažil sa ma rozveseliť. Keď som plakala, prišiel a olizoval mi tvár. Keď sme niekam šli na výlet, vždy kontroloval, či sme všetci. Vďaka nemu som sa veľa naučila o sebe, pretože bol mojim zrkadlom. Čokoľvek som urobila, vedela som z jeho reakcie, či to bolo správne alebo nie. Vďaka nemu som si tak zamilovala westíky.

Caesar, ako som spomínala, je náš prvý pes a prvý westík. Dostali sme ho so sestrou ako darček pod stromček na Vianoce v roku 2003. Bol to ten najkrajší darček v mojom živote, pretože psa som chcela už od svojich siedmich rokov, čo si pamätám. Bol to môj splnený sen. Caesar je veľká osobnosť. Nie je to typ psa, ktorý sa teší každému. Má svojich ľudí, ktorých miluje a chráni si ich. Dáva na nás pozor, či sme v bezpečí. Čo naňho však prezradím je, že sa z neho stal pestún pre naše adoptované mačky. Tak ako by ich kedysi rád naháňal, tak si na nich, odkedy ich máme doma, zvykol a oni si ho úplne zamilovali. A tak ako sme s ním prvýkrát zažívali šteňacie, pubertálne a dospelácke obdobie, tak teraz zažívame to seniorské. A to má svoje vlastné čaro.

Našim druhým westíkom je Fergie (Fergie Famous White Path). Naša prvá sučka a prvý pes s preukazom pôvodu. Fergie som si vyberala sama ako darček na svoje osemnáste narodeniny. Nechcela som sučku, pretože sme mali doma nekastrovaného psíka bez PP, a nemala som žiadne skúsenosti s háraním, ale mamka nič iné ako sučku nechcela. Fergie som si domov doniesla ako polročné šteňa. Nebolo to úplne ľahké, pretože sa všetkého veľmi bála, zničila nám žalúzie, topánky a keď mala príležitosť, tak vždy roztrhla smeti po celej kuchyni. Bola to výzva, ktorú som však prijala. Začala som hľadať rady o tom, ako mám pracovať s bojazlivým psom a začala som ju učiť životu s nami. Fergie sa bála ľudí, psov väčších ako je ona, vody, hluku a poľa. Dnes miluje ľudí aj vodu. Psy má rada ako ktoré. Miluje chodiť do mesta, v hoteloch sa nesie akoby jej patrili. Vychutnáva si stráženie našej záhrady, cíti sa tam ako veľká šéfka. Zbožňuje maznanie a je to ten najcitlivejší pes akého poznám. Skoro každý sa do Fergie zamiluje, pretože pôsobí úplne sladko a nežne.

Aron (Fame and Fortune of White Gallardo) je náš najmladší westík. Bude mať v auguste už šesť rokov, čo sa nechce nikomu z nás ani veriť. Tak rýchle to zbehlo. Akoby to bolo len včera, keď som ho priniesla domov ako druháčka na veterinárnej medicíne na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Už som bola skúsenejšia po výchove dvoch psov. Vedela som, čomu sa mám pri výchove vyhnúť, a na čo sa mám naopak sústrediť. A musím povedať, že z Arona vyrástol jeden skvelý pes. Nebije sa s inými psami, ako to pri westíkoch samcoch býva. Miluje turistiku a behanie. Sestra rada behá a vždy, keď ho vezme, tak ju potom všade doma nasleduje. Je to jeho vlastný prejav vďaky a je tak nádherné vidieť tú jeho vďačnosť. Keď sa veľmi teší, má tri spôsoby, ako to dáva najavo, buď šteká, vezme vám ruku do úst a pri tom vrčí alebo sa usmieva a cerí zúbky.

Musím povedať, že všetky naše westíky sú pre nás veľkými osobnosťami. Každý z nich je niečím iní a niečím podobní. Vedela by som o nich hovoriť veľmi dlho.

Turistika. Tej sa venujeme najčastejšie a všetci to milujeme. Chodíme radi na kratšie aj dlhšie túry. Avšak teraz už máme doma dvoch seniorov, ktorí už toľko nevládzu. Obaja však obľubujú plávanie, a tak s nimi chodíme plávať a s Aronom na túry. Keď sme väčšia partia a zvládneme ich nosiť, tak ich na túry vezmeme. Sem tam sa venujeme aj mantrailingu či hersenwerku. Vidíme, že ich baví pracovať s čuchom, takže to podporujeme. Je to pre nich hra a určitá forma vzrušenia z vlastného úspechu, keď nájdu, čo hľadali. Venovali sme sa aj coursingu, kde samostatne vedel bežať len Aron, ale momentálne nemáme v dosahu žiadne tréningy, tak sa tomu nevenujeme. S Fergie sme skúsili agility, ale mňa ani ju to nejak neoslovilo. A Aron miluje nosiť hračky a jeho futbalovú loptu. Caesar zase bavia rôzne triky ako napr. zavri dvere, pretoč sa (váľaj sudy) či prines (čokoľvek).

Arona som tiež chcela poľovne viesť, aby robil to, na čo bol vyšľachtený, takže sme skúsili aj oplôtok s diviakom, brloh s líškou a stopovanie, kde aj hlásil dohľadanú zver. Stretla som sa tu však s posmechom, že chcem westíka poľovne viesť, ale aj s veľkou podporou. Asi najväčšiu podporu som cítila od nášho chovateľského klubu – Slovenský klub chovateľov teriérov a foxteriérov (SKCHTaF), hlavne od MVDr. Semana (poradca chovu), paní Cwiecekovej (ekonóm) a pána Lackoviča ml. (výcvikár).

Chcela som, aby každý westík mal svoj domov, a aby bol v bezpečí. Bol to aj môj spôsob, akým sa poďakovať Caesarovi za to, že je. Chcela som sa tomuto plemenu odvďačiť a revanšovať. Cítila som, že musím tomuto plemenu pomôcť, že mu to dlhujem, pretože mám vďaka nemu tak skvelého psa. Nie je mi ľahostajný osud žiadneho psa (ani zvieraťa) a nerobím rozdiel medzi tým, či je to kríženec alebo plemeno. Milujem všetky psy, ale westíkom som začala pomáhať kvôli tomuto môjmu „prvorodenému“. To on ma priviedol na psíčkarsku cestu. On to všetko začal.  

To, čo robíme, je čisto súkromná činnosť. Westík v núdzi nie je žiadna organizácia ani útulok, a to z jediného dôvodu, na vytvorenie OZtka potrebujete troch ľudí, ktorých sme my nenašli a nechceli sme OZtko založiť na členoch našej rodiny, pretože by to nepôsobilo dôveryhodne, aj keď sa aktívne zapájajú do pomoci westíkom a moju činnosť vždy podporovali. Sme skupina ľudí, ktorí milujeme westíky a snažíme sa im pomáhať.

Westíky aktívne vyhľadávame cez FB alebo Google alebo nám ľudia napíšu o westíkovi, ktorý potrebuje pomoc, čo nám nesmierne uľahčuje prácu a dozvieme sa tak o psovi, o ktorom by sme sa možno ani nedozvedeli.

Okrem mňa sa aktívne zapájajú aj Kačka Landovská (CHS De Bohemia Commander, CZ), Martina Šimková (westík Bártik, CZ) a občas Tinka Kolejáková (westíky Jessie a Scot, kríženci Janie a Casper SK). Vedela by som však vymenovať aj ďalších ľudí, ktorí westíkom pomáhajú a sú to tí, ktorí poskytli dočasku či nový domov, ktorí zdieľajú westíky v núdzi, ktorí pošlú aspoň pár centov či korún na pomoc westíkom v núdzi. Vidíme aktivitu a angažovanosť týchto ľudí. Bez nich by sme boli štyri, s nimi nás je 1 512 (počet ľudí, ktorí dalo na našu FB stránku like). 

Mohli by sme zdieľať westíky, hľadať im dočasky alebo domov, ale bez tých ľudí by to nemalo význam, nikto by sa o tom nedozvedel. Keď vidíme, ako zdieľajú westíky na svojich súkromných profiloch či v rôznych skupinách, je to ohromne dobrý pocit. Pretože cítime nádej, že sa psíčkovi čoskoro pomôže, že sa o ňom dozvie jeho nová rodina. Niektorí z nich sami ponúknu dočasku. O mnohých z nich vieme, že si k svojmu westíkovi adoptovali ďalšieho „cez nás“.  Mňa to vždy poteší z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že v tom vidím lásku k westíkom a prejav vďačnosti k tomu ich westíkovi, ktorého už majú. Druhý je ten, že si miesto toho, aby si kúpili šteniatko, westíka adoptujú! To ma vie naozaj dojať. Pre majiteľov a chovateľov westíkov je FB skupina s názvom „Milujeme westíky“, kde hľadajú westíkom domov a propagujú adopciu westíkov až potom kúpu westíkov s PP.

Snažíme sa westíkom hľadať dočasku a nový domov. Niektorí z nás tiež dočasku poskytli. Snažíme sa pomôcť s prevozom alebo s hľadaním prevozu. Prispievame z vlastného a zdieľame výzvy na finančnú či materiálnu pomoc pre konkrétneho westíka s účtom na útulok/OZtko alebo organizujeme aukcie. Riešime akútne prípady. Po jednej veľmi zlej skúsenosti, kedy jedného westíka utratili skôr, než sme mu stihli pomôcť, riešime takéto prípady prednostne a sme pripravení poskytnúť núdzový azyl okamžite. Už nikdy v takýchto prípadoch nebudeme čakať a takýmto westíkom poskytneme pomoc hneď. Aj keď dnes by sa niečo také už nemalo stať, pretože by malo byť protizákonne utratiť psa len tak.

Nedávno sme sa rozhodli aj pre platenú reklamu, čo ide z nášho vrecka. Tým sa nám podarilo získať ďalších „fanúšikov“, a to znamená väčší dosah a pomoc pre westíkov. Rozhodli sme sa tiež organizovať rôzne súťaže s cieľom získať nové „lajky“. Jednu už máme za sebou, ale asi 1/3 ľudí nesplnila podmienky a bolo nám ľúto ich nedať do losovania. Avšak prišlo nám to nespravodlivé voči tým, ktorí v súťaži splnili všetky podmienky. A tak sme spravili dve losovania. V jednom boli všetci, ktorí súťažný príspevok zdieľali, a v druhom boli už len tí, ktorí splnili všetky podmienky. Ozval sa nám však len jeden z výhercov. Odmenu sme chceli ušiť na mieru psíkovi, aby z nej mal úžitok a radosť. Niektoré psíky môžu mať zdravotné problémy, a tak sme navrhli konzultáciu s MVDr. Mackovou z Naturvet, s terapeutom Dornovej metódy či darčeky v podobe konzervy Max od Falco Sokol.  Zistili sme ale, že vyhovieť výhercovi, nie je až také ľahké, a to, čo sa nám zdá ako skvelý darček, jemu až tak skvelo nepripadá. Čo sa však týka odosielania balíčkov, to je naša veľká slabosť, v ktorej sa snažíme zlepšiť. Takže výherca na svoju odmenu stále čaká. 

Aukcie sme mali už štyri (päť, ak rátam aj náš prvý pokus, ktorý vôbec nevyšiel). Čo sme vypozorovali, tak v našich aukciách bol najväčší záujem o psie potreby alebo predmety týkajúce sa westíkov ako knižka o westíkoch, sošky westíkov a pod. Nepodarilo sa nám však ani raz dosiahnuť nejakú obrovskú vlnu záujmu, ani nemôžeme povedať, žeby sa veľa ľudí zapojilo. Zapojili sa hlavne naši priatelia, ktorí majú westíky a s ktorými sme sa spriatelili cez internet, a moja rodina, ja ako súkromná osoba, moja sestra a moja mamka. Moja mamka bola vždy aj našim najväčším dražiteľom. Spoločne sa nám tak podarilo vydražiť celkom slušnú sumu.

Do aukcie nám venovali veci Lucie Tylová (web Westie Info a CHS Llybac, CZ), Edit Hólya (SK), Martina Šimková (CZ), Iveta Křivková (CZ), Ivana Rybáriková Ševčíková (SK), Martina Kysucka Zámečniková (SK), Ingrida Martinkova (CZ), Ivana Zikan (CHS Angel Torra, CZ), Martina Tothova (SK) a ja (CHS Law of Attraction, SK). Lucie Tylová nám venovala nádhernú veľkú zbierku westíkov a aukciu nám vtedy pomohol nafotiť zadarmo Tomáš Dančo (Tomáš Dančo, Fine Pet Photography). Bola to vianočná aukcia, z ktorej som mala najväčšiu radosť, pretože sa nám podarilo stvoriť niečo fakt nádherné!

Väčšinou to býva tak, že westík už patrí pod nejaké OZtko či útulok a všetky podmienky určujú potom oni. Rovnako, ak máme westíka v dočaske od nich, riadime sa ich podmienkami. My sa snažíme zvyčajne OZtku alebo útulku ponúknuť finančnú alebo materiálnu pomoc pre dočaskára.  Ak je však westík pod našim „patronátom“, máme svoje podmienky, ktoré sa veľmi nelíšia od ostatných. V takom prípade zisťujeme, aký máte vzťah ku psom, koľko psov máte, či máte aj iné zvieratá a ak áno, tak aké, kde bývate, ako sa budete westíkovi venovať, aké sú vaše očakávania. Upozorníme vás na možné problémové správanie u westíkov ako napr. separačná anxieta, neznášanlivosť s inými psami, neznášanlivosť s deťmi, lovenie iných druhov zvierat, bojazlivosť, agresivita, nečistotnosť apod. Záleží to od toho, z akých podmienok westík pochádza. Všetko sú to veci, na ktorých sa dá pracovať a ktoré sa dajú zvládnuť, ak nový majiteľ chce.

Niektoré westíky majú tendenciu s upnutím sa na nového majiteľa a s jeho privlastňovaním, čo môže vyvolať konflikt so psom, ktorý už v domácnosti je. Niektoré westíky sa konfliktom vyhýbajú, sú extrémne submisívne až tak, že sa pocikajú. V takom prípade musí byť akákoľvek korekcia či usmernenie veľmi jemné a láskavé. A taký westík by trpel v rukách niekoho, kto nevie ovládať svoj hnev a situáciu by sa snažil riešiť potrestaním psíka. Westíky od množiteľov sú zlomené psy, ktoré zažili necitlivé zaobchádzanie. Tieto psy častokrát pôsobia ako „vypnuté“, akoby žili vo vlastnom svete. Nevedia chodiť na vodítku, vykonávajú potrebu vo vnútri (aj do vlastného pelechu), nesignalizujú, že potrebujú von, jedia, akoby to malo byť ich posledné jedlo (a častokrát by boli schopné sa prejesť do prasknutia). Mať westíka od množiteľa je ako mať šteňa, ktoré nič nevie, ale o to náročnejšie, že si taký westík už vytvoril svoje návyky, ktoré bude treba zmeniť. Iné prípady sú westíky od bývalých majiteľov, ktoré fungovali v rámci možnosti ako rodinné psy.

Asi by som povedala, že sú to päťdesiat na  päťdesiat westíky od množiteľov a westíky od ľudí, ktorí sa ich rozhodli z nejakých dôvodov darovať. Tie dôvody sú buď, že im zomrel ich majiteľ, alebo sa majiteľom narodilo dieťa a nepodarilo sa im vyriešiť problémové správanie, ktoré u westíka predtým buď prehliadali alebo ktoré sa u ňho rozvinulo až po príchode dieťaťa. Ak sa niekto rozhodne dať svojho westíka preč a príkladne sa o neho stará, väčšinou je to zúfalý krok z ich strany vyriešiť situáciu v prospech všetkých zúčastnených. Nikdy sme sa nestretli s tým, že by títo ľudia chceli svojim westíkom zle. Zúfala situácia – zúfalé riešenia. Využili rôzne možnosti, radili sa s kynológmi, ktorých vo svojom okolí našli, hľadali radu všade tam, kde im napadlo. Myslím si, že keby videli, že sa to dá riešiť inak, že existuje riešenie ich problému, tak by nad umiestnením ich westíka ani neuvažovali (a to umiestnenie je až posledná možnosť, ku ktorej sa uchýlia). Tí, ktorí westíky zanedbávajú a považujú ich len za vec, sa rozhodnú dať westíka preč, pretože ich už obťažuje, už ich omrzel alebo im „nevynáša“. A v takom prípade sme len radi, že sa tak rozhodli urobiť.

Kedysi som si to myslela. Ale keď to zvládlo dvanásťročné dieťa (ja), tak to zvládne každý. Dnes vnímam, že výchova je o vzťahu medzi majiteľom a psom. Človek pri výchove psa spoznáva aj samého seba a pes je jeho zrkadlom. Páči sa mi dnešný boom okolo pozitívneho posilňovania, ale pre mňa to nie je len o tom byť nasilu pozitívny a dobručký. Páči sa mi, keď pes sám chce spolupracovať so mnou. Nemôžem povedať, že pes je len odrazom svojho majiteľa. Pes môže mať vlastnosti či správanie, ktoré nemusím vedieť ako majiteľ zmeniť, aj keď sa o to snažím. Ale to, že si svojho psa poznám, mi umožní lepšie reagovať a korigovať danú situáciu. Caesar sa kedysi bil s inými psami, pretože som tomu nevedela zabrániť, nevedela som, čo robím zle. Cítil, že nás oboch musí chrániť, a položil by za to aj život. To ma naučilo pracovať nielen s mojim psom ale aj s inými. A keďže mám dnes dvoch samcov a stretávame sa s inými psami, naučilo ma to ako sa vyhnúť konfliktu. Takže pre mňa to je veľmi o tej introspekcii a pozorovaní psa – čo robím, ako (na to) pes reaguje a aký je výsledok.

Westík sa hodí pre každého, komu sa páči jeho povaha a jeho výzor. Je to však pes, ktorý pri nesprávnom vedení môže útočiť do psov alebo ľudí. Nebojí sa o seba. Akoby v tej chvíli ani nemal pud sebazáchovy. Niektorým sa to môže zdať rozkošné, keď malý pes zúrivo šteká a skáče do väčšieho, ale je to hlúpe. Tak ako je hlúpe, keď väčší pes buzeruje menších.

Pri správnom vedení je westík pes do voza aj do koča. Dá sa s ním robiť čokoľvek a ísť kdekoľvek. Je pre každú srandu. Má sklony vás chrániť, takže keď sa budete tváriť, že sa topíte alebo že vás niekto bije, tak vás pôjde zachrániť. Vie byť skvelým kamošom pre deti aj dospelých. Zvyčajne má rad pohyb a výlety. Je to pes s loveckým pudom, takže ak má niekto králiky, hlodavce či vtáky, je vhodné ich mať spolu vždy pod dozorom. Jeho tvrdohlavosť vnímam ako pozitívnu, pretože je to pes, ktorý premýšľa a urobí len to, o čom si myslí, že je to pre neho vhodné. To považujem za veľmi dobrú vlastnosť, pretože vás to núti k tomu, aby ste premýšľali nad tým, čo robíte, ako sa ku psovi správate a aký má pes z toho pocit. Môžete psa trestať, môžete ho nútiť, ale pri teriérovi sa vám to vypomstí a začnete mať problémy s nezvládnuteľným psom.

Výnimočným je pre mňa ten deň, kedy do môjho života zavítali Caesar, Fergie, Aron a všetky zvieratá, ktoré boli mojou súčasťou. V ten deň sa totiž začal písať ten najkrajší príbeh – príbeh nášho spoločného života.

Děkuji ji vám za prima povídání.

Foto: archiv Michaely Martinekové, Tomáš Čontofalský, ZahraPhoto, OZ Ňufáčik, Ľubica Photography, Tinka Jurdíková, Michaela Chrenová,

https://www.facebook.com/westik.czsk/