História a vznik československého vlčiaka.

Československí chovatelia obohatili kynológiu o nové, pozoruhodné plemeno všestranne využiteľných psov. Československý vlčiak je pes, ktorý svojim zjavom, stavbou tela, pohybom, osrstením a sfarbením pripomína vlka. Bol ako ďalšie naše plemeno schválený FCI. Federation Cynologigue Internationate. Chovatelia tohto plemena získali toto vysoké ocenenie medzinárodnej organizácie v Helsinkách v júli 1989. Potrebu vytvoriť toto plemeno najviac pociťovali v radách Pohraničnej stráže, a tak začali prácu najeho tvorbe.

Potrebu vytvoriť toto plemeno najviac pociťovali v radách Pohraničnej stráže, a tak v roku 1958 začali prácu na jeho tvorbe. Cieľom bolo vytvorit také plemeno psa, ktoré by spojilo výhodné vlastnosti primitívneho druhu vlka, ako sú vytrvalosť, odolnosť, vysoká ostražitosť a široko rozvinuté zmysly s vlastnosťami chovného psa. Základným materiálom pre šlachtiteľskú prácu boli karpatskí vlci a vybraní jedinci nemeckého ovčiaka. Prví vlčiaci prišli na svet v máji 1958. Boli to šteňatá zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Břízového háje. Nastalo dlhé obdobie trpezlivej práce. Pozdejšie sa našla inštitúcia, ktorá si zobrala tieto nové krížence pod patronát, bol to ČSCH. S jeho súhlasom bol dňa 20. 2. 1982 v Brne založený klub chovateľov Československého vlčiaka. Federálny výbor chovateľských zväzov ČSSR dňa 2. 4. 1982 súhlasil s ustanovením klubu a sídlo doporučil premiestniť do Prahy s pobočkou v Bratislave. Tento deň je veľmi významný pre chovateľov a priaznivcov Československého vlčiaka. Dokázal, že odhodlanosť a statočná práca prinášajú svoje ovocie. Nové plemeno bolo konečne takmer po 25ročnom úsilí na svete. Počet registrovaných chovateľov na ustanovujúcej schôdzi bol 56 na Slovensku a 10 v Čechách. Prvá bonitácia a chovný zvod sa uskutočnil v novembri 1982 v areáli Zochovej chaty v Malých Karpatoch na Slovensku. Do roku 1983 sa narodilo takmer dve tisíc jedincov rôzneho stupňa kríženia. Skúsenosti s nimi potvrdili dobrú harmóniu jednotlivých vlastností zdedených po vlkovi a psovi, a to poslušnosť, ovládateľnosť, nesmiernu vytrvalosť, proti nepriaznivým vonkajším vplyvom, sústredenú pozornosť a ostražitosť. Tieto vlastnosti robia z československého vlčiaka vynikajúceho spoločníka a strážcu. Jeho vytrvalosť je obdivuhodná – prekonanie stokilómetrového úseku nie je pre neho žiadny problém. Má aj vynikajúce čuchové vlastnosti, orientačné schopnosti a prirodzené vlohy pre život a prácu vo svorke. Preto je možné ho všestranne využiť, hlavne ako strážneho, služobného, zachranárského, lavínového, pastierskeho psa. Medzi závodnými psami vycvičenými pre šport so záprahom dosahuje československý vlčiak tiež výborné výsledky, čo dokázal mnohými víťazstvami na rôznych závodoch na Slovensku, v Čechách i v zahraničí. Svojmu pánovi a jeho rodine je československý vlčiak neobyčajne verný.

Plemeno ČSV na začátku

Cézar z P.S. Bryta. Karpacká vlčica                        Osa z P.S. v roku 1960.              F2

Old a Odin z P.S. v roku 1960.           F2                Lex z P.S. v roku 1965.                F4               

 Sirk z P.S. v roku 1969.                      F3              Eja z P.S. v roku 1969.           F3-F4   

  Esta z P.S. v roku 1969.              F3-F4                Vega z P.S. v roku 1970.            F4

Lord z P.S. v roku 1973.                    F3                 Pama z P.S. v roku 1975.   F3-F2 (1)

Irza z P.S. v roku 1977.                 F3-F4               Iva z P.S. v roku 1977.           F3-F4

Rep z Pahraničnéj stráže. v roku 1979. F3            Luna z P.S. v roku 1981.            F4

 Kazan z P.S. v roku 1983.                 F1                Brix z Banišťa CS. v roku 1984.   F3

Bruna z Banišťa CS. v roku 1984        F3               Nuk z P.S. v roku 1979.