História lovu a ako si vybrať správneho poľovného psa ?

Už milióny rokov bol lov a zber pre človeka nevyhnutným na prežitie. Postupom času, ako sa človek vyvíjal, dochádzalo k deľbe práce medzi mužmi a ženami. Muži sa venovali lovu veľkej zveri.

Ženy v okolí obydlia zberali konzumné rastliny a lovili menšie živočíchy. Lovci boli na love najúspešnejší vtedy, keď vytvárali skupiny, keď naháňali zver do priepastí, kopali jamy a útočili spoločne na veľkého jedinca. Pri love sa vystriedalo mnoho nástrojov od klinových kameňov cez kyjaky až po nože, oštepy, kuše a luky.

Prvým spoločníkom na lov pre človeka bol pes, ktorého predkom bol vlk. Vlci sa priživovali popri lovcoch, ale to im vyhovovalo, aj keď bola spolupráca občas zložitá. V zime si hromadili potravu do jaskýň a obydlí. Keď sa za mnoho rokov prispôsobili a udomácnili aj iné zvieratá ako koza a ovca, hovädzí dobytok a neskôr kôň. Človek sa naučil pestovať a obrábať pôdu a tým sa význam lovu pre obživu ľudí postupne zmenšil. Oveľa neskôr však začal rásť aj spoločenský význam lovu.

Keď nastal nový pohľad na lov a vznikol výraz poľovníctvo, bolo nutné zavedenie legislatívy. Kým predtým platilo pravidlo, že loviť môže každý člen z ľudského klanu, ako povinnosť pre vývoj svojho spoločenstva, neskôr si toto právo vyhradili panovníci a šľachta, zatiaľ čo už roľník a remeselník nesmel loviť zver.

Poľovačky panovníkov boli v stredoveku veľmi honosné. Parforsné štvanice zveri na koňoch s veľkými svorkami psov doprevádzala lovecká hudba a rôzne rituály. Šľachta sa odievala do drahých odevov a ľud musel robiť honcov, nosičov, sluhov, živiť svorky psov a starať sa aj o obživu celej loveckej spoločnosti. Budovali sa kaštiele,  v ktorých spoločnosť po poľovačke hodovala a zabávala sa, budovali sa dvory, kde boli ustajnené kone, psy a zásoby. Neskôr sa zakladali aj zvernice. Popri tom sa zdokonaľovali palné zbrane a tým sa vyvolali veľké zmeny aj v poľovníctve. Právo poľovníctva mohli vykonávať aj vlastníci poľovných pozemkov a stredné vrstvy. Menili sa spôsoby lovu, začali sa používať siete a pasce, rozširovala sa postriežka, posliedka a spoločná poľovačka na malú zver. Začali sa využívať farbiare, stavače a iné moderné plemená psov, ktoré nahradili veľké svorky duričov, ktoré boli využívané pri parforsných honoch.

V súčasnej dobe poľovníctvo dáva na prvé miesto chov a ochranu zveri a jej životné prostredie a až na druhom mieste je lov zveri.

Výber psa, ako na to ?

Pokiaľ ste pevne rozhodnutý, že si zaobstaráte psa a máte to odkonzultované aj s inými členmi rodiny,  musíte si položiť otázku, budem mať čas na pravidelný pohyb so psom? Budem mu vedieť zabezpečiť lôžko, pestrú stravu a veterinárnu starostlivosť? Je nutné si upresniť, akého psa chcem a načo ho chcem používať? Pokiaľ ide o psa, ktorý bude poľovnícky vedený, je vhodné kontaktovať skúsených chovateľov, aby Vám vedeli poskytnúť rady a skúsenosti s daným plemenom. Psy majú svoje plemená, ktoré sú rôzne temperamentné a sú rozmanitých konštitučných a kondičných vlastností, s rôznymi nárokmi na pohyb a starostlivosť. Ďalšou správnou otázkou na mieste pri výbere psa je či chcem psa už dospelého, ktorý niečo vie, alebo chcem šteniatko?  

....rozhodnite sa pre takého psa, ktorý vyhovuje vášmu životnému štýlu ...

Ak ste poľovník, určite si viete upresniť na čo najradšej a najčastejšie poľujete. Pokiaľ sa týkajú vaše poľovačky diviačej zvery je vhodné si vybrať duriča, pokiaľ sa rád zúčastňujete poľovačiek na pernatú zver, vhodný je stavač, ak je vaša záľuba v love líšok sú tu na mieste psy v type teriérov.

Dôležitým aspektom je povaha konkrétneho plemena, sú plemená psov, ktoré sa cvičia jednoduchšie a iné potrebujú častý a precízny výcvik. Buďte na seba prísny a správne ohodnoťte svoje možnosti výcviku.

Pre poľovníka je vhodné uvažovať o kúpe psa s papiermi. Vyhľadajte skúsených chovateľov, za ktorými je vidno prácu plemenitby. Nebojte sa pýtať na úspechy ich psov, ako ich cvičili a nech vám predvedú jeho rodičov v práci, ktorú od svojho psa očakávate. Tým si môžete urobiť obraz, aký približne bude váš spoločník, aké vlohy mohol zdediť a taktiež, aký by mohol mať charakter. Z rodokmeňa môžeme vyčítať aj dedičné ochorenia, na ktoré by Vás mal chovateľ upozorniť. Každý správny chovateľ, ktorý ponúka na predaj psy s papiermi vie, že vám má ukázať veterinárne osvedčenia o zdravotnom stave psa, môže vám poskytnúť aj konzultáciu s veterinárnym lekárom. 

Samozrejme, genetika je jedna vec  - prístup, starostlivosť a práca so psom osobitná a veľmi nutná!

 Chcete psa alebo sučku?

Obe pohlavia majú svoje plusy a mínusy, s ktorými musíte rátať pri ich výbere. Sučky sú náročnejšie na pozornosť a čas, ktorý im venujete, ak im dáte potrebnú dávku lásky a starostlivosti odmenia sa vám poslušnosťou, vernosťou a ľahším výcvikom. Psy sú túlavejší a nie tak oddaný, ale taktiež to záleží od výcviku a času, ktorý s nimi strávite. Mínus pre sučky je ich reprodukčný cyklus, najmä v období poľovačiek a výstav. Ale pokiaľ ju uchovníte a budete pracovať na založení chovateľskej stanice, tak je sučka vhodná, ak má genotypové a fenotypové predpoklady do chovu. Odborná literatúra uvádza psa ako silnejšiu osobnosť v porovnaní so sukou. Psy sú agresívnejší a chránia si svoje teritórium, prejavujú sa takzvaným agonistickým správaním.

Krátky prehľad poľovníckych plemien podľa druhu využitia

Stavače: boli vyšľachtené na poslušnosť, zver vystavia klasickým postojom, (zdvihnutá predná noha) čím upozornia na prítomnosť zveri. Írsky seter, Pointer, Bretónky stavač, Český fúzač, tieto psy sa využívajú na vystavovanie malej zveri - či už zajacov, alebo pernatej zveri ako sú bažanty. Vyznačujú sa poslušnosťou, milujú vodu a veľmi radi aportujú.

Duriče a farbiare: Nemecký durič, Štajerský durič, Slovenský kopov, duriče majú výborný čuch a sú vytrvalé, v minulosti sa svorky psov duričov používali na takzvané parforsné štvanice zveri. Farbiare – Bavorský farbiar, Hannoverský farbiar, Alpský jazvečíkovitý durič  sú to inteligentné psy, zver neprenasledujú, ale vyhľadávajú ju podľa farebnej (krvavej) stopy ranenej zveri.

Sliediče: najmä španiele, ktoré boli využívané sa vyháňanie a plašenie vtákov z hustých kríkov. Využívajú sa na poliach, ale aj vo vode. Neskôr sa vyšľachtili španiele typu koker a špringer. Welšský špringeršpaniel, Nemecký prepeličiar, Anglický kokeršpaniel sú to plemená, ktoré milujú pohyb, sú priateľské, ale výchova musí byť dôsledná.

Teriéry: sú psy, ktoré boli vyšľachtené na prácu pod zemou – nízkonohé teriéry: Český teriér, Jack Russel teriér, Kern teriér ... sú to odvážne a samostatné plemená. Vysokonohé teriéry: Írsky teriér, Parson russel teriér, Border teriér – tieto teriéry majú občas problém pre svoje  dlhšie nohy s prácou pod zemou, ale môžu sa využívať ako duriče, na lov líšok a prácu vo vode.

Jazvečíky: psy s krátkymi nohami, hovorí sa im aj krátkonohý durič, tieto psy boli vyšľachtené na vyháňanie zveri z nôr,  na lov králikov a zajacov. Rozdeľujú sa podľa dĺžky nôh a typu srsti (krátkosrstý, dlhosrstý, hrubosrstý) - Jazvečík králičí, Jazvečík štandardný, Jazvečík trpasličí. Sú vynaliezavé a hravé, veľmi radi pracujú ale prejavujú, sa tvrdohlavosťou, takže vyžadujú dôsledný výcvik.