Ibizský podengo je stelesnením sily, luxusu a krásy!

Chcete si dopriať skutočný luxus? Tak potom musíte mať ibizana! Ale pozor ibizský podengo zďaleka nebude len „ozdobou“ vášho príbytku. Je výbornou kombináciou prírodného plemena, čistej nespútanosti, temperamentu, ale aj oddanosti a priateľského, reprezentatívneho spoločníka, ktorého nenájdete len tak bežne na sídlisku.

Ťažko by sme v atlase psov hľadali plemeno elegantnejšie, atraktívnejšie a rýchlejšie. Ibizský podengo je kombináciou ladného pohybu s inteligentným vzhľadom a dokonalou stavbou tela. V pohybe pripomína éterickú bytosť z iného sveta, ktorá sa akoby náhodou zjavila a na obláčiku hmly zase zmizla bez toho, aby po nej zostali stopy v piesku. Jej labky sa totiž krajiny ani nedotkli...

Prastarý pôvod 

socha podenga v Santa Eulária des Riu

Plemeno pochádza z Baleárskych ostrovov, tj. Mallorca, Ibiza, Menorka a Formentera. Rozšírené je však aj na pevnine Španielska a v rámci celého sveta. Pomenovanie dostal aj ko Mallorqi, Xarnelo, Mayorquais, Charnegue a Baleársky pes. Jeho pôvod siaha až do starovekého Egypta, kde boli zobrazované psi podobného typu, ako je podengo. Je teda jedno z najstarších dosiaľ zachovaných plemien. Tieto maľby sa nachádzali napríklad aj na hrobke Nefertiti (približne 1370 – 1330 pred n. l.) alebo Anubis, boh mŕtvych má v hrobke mladého faraóna Tutanchamona (vládol v rokoch 1347 – 1339 pred n. l.) hlavu podobnú ibizskému podengovi. Teda existencia tohto plemena siaha až 4. storočia pred Kristom. Tento typ psa je tiež zobrazovaný na obrazoch, v podobe sošiek a dokonca na Ibize je vyobrazený v múzeách, ktoré približujú pôvodný život na Ibize.  

Kde sa vzal, tu sa vzal 

Presný pôvod podenga nie je jasný. Je však možné, že tieto psi doviezli Féničania, Kartáginci alebo Rimania na Baleárske ostrovy. Je možné je sa na ostrovy dostali aj s Maurami behom ich invázie do Európy v 10. storočí. Aj keď nevieme presné informácie a vývoji tohto plemena, tak ich exteriér sa vyvíjal a prispôsoboval pred stovkami rokov a preto sa radí medzi primitívne pôvodné plemená, sekcia lovecké plemená bez skúšky z výkonu,  spolu so sicílskym chrtom, portugalským podengom, kanárskym podengom a faraónskym psom. Z týchto menovaných plemien je najväčší. 

Lovci bez zbraní 

Samozrejme, keď že sa jedná o lovecké plemeno, tak jeho využitie v teréne malo svoje dôvody a lovci ho používali na lov králikov bez strelnej zbrane. Samotný lovec jazdil na koni za nimi. Psi dokázali korisť vystopovať, uštvať a následne usmrtiť. Postupne sa z hladkej varianty vyvinula aj hrubosrstá varianta. Dnes sa ibizsky podengo ešte využíva na lov v Španielsku a v našich končinách sa preferuje ako spoločník s možnosťou využitia na šport a výstavy. Loví pomocou typických skokov v teréne, lov sa začína hľadaním koristi. Ak korisť nájde niektorý zo psov, zostane nehybne stáť, krútiť chvostom s upreným pohľadom na korisť. Toto často robí podneco ibicenco aj doma na hračku alebo nejaké iné podnety. Je to ich typické správanie a je plne v nich zakódované. 

Ostatné jedince obkľúčia korisť, aby zabránili jej úniku. Nakoniec sa pes pokúsi uloviť korisť skokom, môže sa však stať, že korisť utečie a vtedy sa skupina psov vydáva na lov skokom v hustom teréne. Korisť po ulovení donesie lovcovi. Často sa stáva, že pes donesie lovcovi korisť neporušenú a živú, čo je veľmi cenené.  

U nás sa bohužiaľ tento spôsob lovu nemôže využívať, ale je možné podengovi zabezpečiť pohyb v podobe coursingu alebo dostihu. V USA aj niektorých krajinách sa podengo ibicenco začal používať aj v agility alebo v behu so psom. Akúkoľvek aktivitu, kde si má možnosť tvybiť svoju energiu, bude robiť s radosťou a plným nasedením. Užijete si s ním kopec zábavy, ale treba rátať s určitým svojským prístupom.

Zábavný spoločník 

Podengo ako typický lovec (durič), ktorý vytrvalo loví svoju korisť, potrebuje dostatok pohybu, aby mohol vybiť svoju energiu. Loví predovšetkým podľa zraku (je to chrt), sluchu a čuchu. Je to veľmi energické, inteligentné a samostatné plemeno predovšetkým v prírode. Je veľmi bystrý a keď na niečo príde sám od seba, rád sa tým prezentuje. Ak je plne socializovaný a nie je izolovaný, tak je veľmi kontaktný a užíva si spoločnosť iných psíkov aj ľudí. V spoločnosti sa vie chovať slušne až reprezentatívne, ale majiteľ na tom musí dôsledne pracovať. Ich povahu by som radila medzi psích klaunov so svojou tvrdohlavosťou a individuálnou reakciou na podnety.

Luxus, ktorý nie je pre všetkých 

Ich pohyb a vzhľad vzbudzuje všeobecne veľký záujem a často sú braní ako luxusný až elegantný spoločníci v našich končinách. Svoju oddanosť prejavia voči majiteľovi hlavne v ich návrate pri voľnom pohybe. Na tomto treba veľmi trpezlivosť pracovať od malička. Udržujú si svoju česť a pýchu a vždy vedia, že sa o nich hovorí, lebo sú veľmi empatický a citlivý na náladu majiteľa. K deťom sú priateľskí a vychádzajú z pravidla aj s inými psíkmi, priam až priateľsky. Nevyhľadávajú konflikty a skôr ak zaútočí na nich iný pes, utečú z boja a nemajú teda tendenciu byť bitkári.

Tímový hráč 

Tým, že lovia v skupine a vedia výborne komunikovať medzi sebou, ich vnímanie je veľmi citlivé, ale v domácnosti nestaja a nechodia vytrvalo za vami. Majú svoje miesto a tam si vychutnávajú svoj pokoj. Teda nie sú neoblomní vyžadovači pozornosti, milujú slnko, ale aj vodu. Typické je pre nich skákať a loviť všetko, čo sa hýbe a pri venčení si veľmi dobre mapujú svoje okolie, aj keď máte pocit, že sú v pohode a nič sa nedeje. Privolanie treba dôsledne trénovať a pokiaľ majiteľ nemá skúsenosti s týmto plemenom, je lepšie vyhľadať aj odborníka. Ak mu totiž príde puberta, je to náročnejšie obdobie a treba s ním intenzívne pracovať. Pri hre s inými menšími psíkmi alebo v prítomnosti iných menších zvierat treba byť obozretný, lebo môže sa stať, že ľahko skĺzne do loveckého pudu. Podengo je výbornou kombináciou prírodného plemena, čistej nespútanosti, temperamentu, ale aj oddanosti a priateľského, reprezentatívneho spoločníka, ktorého nenájdete len tak bežne na sídlisku.  Inak miluje ľudí a ich pozornosť. Má určité vlastnosti z chrta, ale je to menej citlivé a bázlivé plemeno.  

Nenáročný na údržbu, len na upratovanie 

Starostlivosť o ibizana nie je komplikovaná. Nie je to náročné plemeno a keď že sa považuje za prírodné plemeno, nemá nejaké špeciálne potreby mimo aktívnejšie pohybu. Je to samočistiaci pes a nepotrebuje nejaké špeciálne prípravky na úpravu, či starostlivosť. Občas treba použiť kefu na prečesanie, ale mimo toho nevyžaduje iné kozmetické úpravy. Keď že má ucho prirodzene hore, tak občas pri hrabaní majú ucho od špiny, ale veľmi jednoducho sa iba utrie. Úpravu pred výstavou nemusí absolvovať žiadnu a preto ak niekto nechce hodiny tráviť nad úpravou srsti a prípravy na výstavu, je ibizsky podengo úplne ideálnym plemenom. Naproti tomu je komplikovanejšia starostlivosť o domácnosť alebo auto, kde ich typ srsti nie je najjednoduchšie odstrániteľný, ale na to sa musí budúci majiteľ pripraviť. Investícia do odchlpovacích pomôcok je samozrejmosťou a v prípade auta je lepšie nechať čistenie na odborníkov, lebo inak máte o zábavu postarané na niekoľko hodín. Výživa ani špeciálne doplnky stravy nie je vôbec treba. Občas možno na suchšiu pokožku treba pridať nejaký olej do krmiva.

Aktívny pohyb v hlavnej úlohe 

Ibizsky podengo je vhodný pre aktívnejšieho majiteľa, určite mu nestačí trikrát prechádzka okolo sídliska. Budúci majiteľ si musí naozaj dôkladne zvážiť, či dokáže zvládnuť jeho temperament a či mu vie poskytnúť dostatok pohybu a podnetov, lebo keď sa ibizan doma nudí, vie veľmi aktívne meniť vašu domácnosť na jeho ihrisko a potom sa môže stať, že príde o nejaké kusy nábytku a podobne. Výnimočnosť tohto plemena je v jeho kombinácií povahy, atraktivity vzhľadu a jeho myslení. Nie je to naozaj všedný psík, ktorého budete vodiť v kľude na vôdzke. Jeho cit pre lov sa prejaví aj v prechádzkach, kde sa niekedy môže stať, že máte skôr koníka alebo klokana s vlastným humorom a vynaliezavosťou. Trend vo svete je, že začnete s jedným a zväčša sa neskôr poriadi aj ďalší, aby mali väčšiu možnosť zabaviť sa aj medzi sebou. Budúci majiteľ by mal mať dostatok trpezlivosti a pochopenie pre jeho povahu. Mal by sa pripraviť na veľkú dávku lásky, ktorú ibizan vie dať.  

Vychovať lovca nie je ľahké 

Plemeno ibizsky podengo nepatrí určite pre úplneho začiatočníka, ktorý by si dopredu nenaštudoval všetky informácie k plemenu, či už históriu, lov v Španielsku alebo povahu, lebo u tohto plemena všetko so všetkým súvisí a krásne sa tu odzrkadluje, ako príroda vie skombinovať tie najlepšie exteriérové vlastnosti s pudmi. Preto, ak niekto zvažuje kúpu ibizskeho podenga, nemal by podceniť dostatočnú informovateľnosť, rady iných chovateľov a majiteľov tohto plemena a voliť si overené chovateľské stanice, ktoré vedia výborne poradiť pri výchove a chove tohto plemena. Podengo ibicenco tiež nie je vhodný na celoročný pobyt vonku na záhrade, či v koterci v našej zemepisnej šírke. Taktiež určite nie je pre svoju priateľskú povahu vhodným adeptom na obranárske a strážiace skúšky.

Chov na Slovensku a v Čechách 

Ibizsky podengo, aj keď nie je pod FCI skupinou 10 – chrti, tak u nás na Slovensku sme pod záštitou klubu chovateľov chrtov. Niektoré krajiny to taktiež majú, ale napríklad v Českej republike je chov ibizanov pod záštitou klubu faraónskych psov. Napriek tomu si myslím, že v klube na Slovensku sa cítim ako doma aj medzi chrtiarmi. Chov nepodlieha nejakým špeciálnym požiadávkam zo strany majiteľa ani klubu. Nadstavené podmienky sú veľmi dobre a stačí absolvovať nejaké výstavy a prejsť bonitáciou. V budúcnosti sa možno zvažuje pristúpiť na očné testy a ja som ich pri mojich fenkách absolvovala dobrovoľne, nakoľko sa vyskytli krajiny, kde sa tieto testy vyžadujú pri zaradení jedinca do chovu. Je to pomerne nové ochorenie, ktoré sa vyskytlo aj u faraónskych psoch, ale tým, že podobnosť s týmto plemenom je zjavná, tak je určite na zvážení každého zodpovedného majiteľa rozmnožovať čo najzdravšie jedince.

Zdravé primitívne plemeno 

Ibizsky podengo je zdravým plemenom a nemá zdravotné ochorenia, ktoré by boli pre neho typické. V posledných rokoch sa však hovorí medzi chovateľmi o očných testoch, ktoré sa už v niektorých krajinách zaviedli ako podmienka pre zaradenia jedinca do chovu. Jedná sa napríklad o Holandsko. Prikláňam sa k názoru, že je určite lepšie absolvovať tieto testy aj dobrovoľne, lebo závažnosť očných ochorení je veľká a jedinec môže časom až oslepnúť. Testy sa robia na rôzne očné ochorenia, ale pozornosť sa kladie hlavne na ochorenie PRA a očný katarakt. Boli zistené niektoré jedince z určitých línií, ktoré mali očný katarakt. V USA sa testuje aj hluchota, lebo sú aj čisto biele jedince a bohužiaľ ako už i u iných plemien sa kvôli tejto farbe toto postihnutie objavilo. U nás to nie je povinné.  

Register versus preukaz pôvodu 

V tomto plemene je známi chov registrovaných jedincov, ktoré nemajú preukaz pôvodu, iba zápis v registri. V našich končinách nie je chov jedincov bez PP, nakoľko je tu ešte minimum jedincov a komerčná atraktivita tohto plemena nie je vôbec veľká. Jedná sa o dosť neznáme plemeno pre bežného psíčkara. Často si pletú ibizana s faraónskym psom a inými plemenami. Rozmnožovanie jedincov a teda neriadený chov je skôr v krajine pôvodu, kde často lovci primiešajú aj iné plemeno na zlepšenie už tak kvalitných loveckých vlastností. Môj názor na zachovanie krásy a vlastností plemena aj plemena samotného – je dôležité voliť riadený chov pre budúce generácie. Problém, ktorý je u plemena podengo ibicenco, je menší genofod v porovnaní napríklad so známejšími plemenami. Veľa veľkých chovateľov teda volí aj variantu párenia papierového jedinca s registrovanými jedincom, aby sa genofond rozšíril a zachovala sa povaha a exteriér z krajiny pôvodu. 

Prečo s PP? 

Ak by niekto zvažoval kúpu podenga ibicenca, mal by si premyslieť, či volí variantu s plným rodokmeňom a teda trochu istejší vzhľad a povahu, alebo naopak chcel by nespútaného lovca s registrom Španielska, kde je ťažšie odhadnúť napríklad výšku, predkov a samozrejme treba rátať s viac loveckou a naturálnou povahou.  

Dokonalá krása 

Farba sa preferuje červeno-biela, červená alebo biela. Chvost by mal pri preťažení medzi zadnými končatinami siahať až k hrudnej kosti, ak je kratší, je to chyba, ktorá by mohla spôsobiť nestabilitu v skokoch. Pri pohybe by mal byť stočený, ale nie je preklopený, veľmi zatočený a nasadený veľmi vysoko. Táto chyba sa objavuje u niektorých jedincov bohužiaľ čoraz častejšie. Postavenie predných končatín je veľmi blízko pri sebe a to hlavne v časti nadlaktia, ale nesmú byť voľné. Končatiny majú byť silné a pružné. Farba nosa musí byť mäsová a nepigmentovaný nos je vážna chyba. Tiež som už videla pár jedincov, ktoré túto chybu mali.

Uši musia byť vztyčené, pohyblivé, tvrdé, u niektorých chovateľov sa stretávam so slabším uchom alebo horším tvarom, prípadne veľmi blízko nasedené u seba. Medzi dôležité znaky patrí, že vzdialenosť od špičky papule k očiam je rovnaká ako od očí k hlavovému hrboľu. Hlava je celkovo k pomeru telu menšia. Medzi chovateľmi sa sledujú tvar labiek a preferuje sa králičí typ, lebo u niektorých línií sa labka mení na mačací typ a toto nie je veľmi žiaduce. Chrbtová línia je rozdelená do troch častí a v stredovej časti pôsobí chrbát prepadnuto, kvôli skokom a lovu, čím väčší rozdiel, tým lepšie skoky robí jedinec. Tvar oka má byť mandľový, nie je moc guľatý a farba má byť jantárová. Pohlavný dimorfizmus, teda fyzický rozdiel medzi psom a sučkou, by mal byť výrazný.

Španielska tradícia 

V Španielsku sa organizujú najväčšie akcie s ibizanmi. Jednou z toho je Monografica, výstava pre ibizanov, kde sa účastní aj 200 – 300 jedincov alebo klubová výstava, kde je tiež množstvo prihlásených jedincov a netreba zabudnúť ani na typicku loveckú show, kde súťažia jednotlivé tímy so skupinami IP o tituly. Bohužiaľ v tejto krajine považujú ibizanov hlavne ako lovca a často sa stáva, že sú chované v podmienkach, ktoré nie sú úplne v poriadku. Napríklad chlievy, koterce alebo sú len tak uviazané na reťazi. Nie je taktiež výnimkou, že ak niektorý z jedincov prestane loviť, tak sa ho lovec kruto zbaví, či už usmrtením alebo vyhodením. Preto je možné si podnecov aj adoptovať z rôznych organizácií na ich záchranu. Väčšina lovcov má teda zvieratá bez rodokmeňu iba v registri, ale sú samozrejme aj normálni chovatelia s jedincami s rodokmeňmi. ¨

Chov v ČR zastrešuje

Klub faraonských psů

https://www.faraonklub.cz/index.html 

Chov na Slovensku zastrešuje

Slovenský klub chovateľov chrtov

http://www.netspace.sk/chrty/ 

Podenco v nouzi

Spolok na podporu a záchranu psov plemena Podengo a ich krížencov

https://www.facebook.com/

Skvelou prezentáciou slovenského chovu sú úspechy zo Svetovej výstavy psov 2021 v Brne:

Ibizský podengo hrubosrstý

BOB WDS 2021 a Junior World Winner
WOLF DE LA SIERRA DE AVILA 

BOS WDS 2021 a World WInner
VALERIA DE LA SIERRA DE AVILA

Ibizský podengo hladkosrstý

BOS WDS 2021 a World Winner
AL-CAPONE DE CUEVA D'ES CULLERAM IMP

Michaela Kamenárová 

Hovorca Slovenského klubu chovateľov chrtov

Chovateľská stanica La Princesa Rosa de Podi 

https://podencosk.wixsite.com/podi

Foto: Wikipedie, Michaela Kamenárová, Helga Madajová

Portrét plemene Ibizský podenco

Originální název	Podenco Ibicenco
Zkratka plemene	IP
Země původu	Španělsko (Baleárské ostrovy)
Číslo standardu	89
FCI skupina	V. - Špicové
Velikost	velký (nad 61 cm)
Druh srsti	krátká
Srst	Hladká, hrubá nebo dlouhá
Vhodnost	pro začátečníky pro zkušené pro aktivní lidi
Umístění	do bytu
Využití	sport dlouhé tratě dostihový sport
Využití	Ve své domovině je využíván především k lovu králíků beze zbraní, ve dne i v noci. V našich končinách je jeho uplatnění převážně společenské nebo v dostihových sportech.

---

Celkový vzhled:

Tento atraktivní elegán si vás získá svou inteligencí, hbitostí, atletickou postavou a velmi společenskou povahou. Jeho charakteristickými znaky jsou velké vzpřímené uši a bílá barva v kombinaci s červenými plotnami.

Hmotnost:

Při své úctyhodné výšce (u psů 66 – 72cm a u fen 60 – 67cm) se jeho váha pohybuje jen mezi 19 – 25kg, což ukazuje na jeho výrazně sportovní predispozice.

---