Norský poklad – to je lundehund!

Víte, že norský lundehund je vzácný nejen celosvětově, ale i v zemi původu? A dovedete si představit, že třeba dokáže úplně rozpažit přední končetiny nebo že má na každé končetině neobvyklý počet prstů? A to není jediná zvláštnost tohoto plemene. Chcete se dozvědět více? Tak neváhejte a přečtěte si následující poutavý rozhovor.

Norský lundehund je právem nazýván norským národním pokladem. Nejenže se totiž ve světě vyskytuje pouze okolo dvou tisíc jedinců, ale navíc toto plemeno oplývá i několika anatomickými zvláštnostmi. Do České republiky byl tento vzácný pes dovezen již před patnácti lety, ale na sousední Slovensko se prvního lundehunda podařilo importovat teprve koncem loňského roku, a to Mgr. Matějovi Šiškovi. A právě s Matějem si budeme o tomto norském ptačím psu povídat .

Matěji, tobě se koncem loňského roku podařil opravdu husarský kousek. Dovezl jsi ze země původu na Slovensko norského lundehunda. Proč právě toto plemeno?

Pretože by sa nám do auta už väčší pes nezmestil J! Spolu s priateľkou Luciou sme boli do času importu tohto jedinečného plemena majiteľmi „len“ troch psov  - dve sučky labradorského retrievra (9 rokov a 4 roky) a jedna sučka beaucerona (7 rokov). Hľadali sme plemeno menšieho vzrastu, ktoré by zapadlo do našej svorky a bolo vhodné i na aktivity, ktorým sa venujeme. Bez pochýb i výnimočnosť a vzácnosť tohto plemena bol jedným z hlavných dôvodov, prečo toto plemeno.

Je všeobecně známé, že není snadné přesvědčit severské chovatele, aby prodali své vypiplané štěňátko do země bývalého východního bloku. Jak se ti to povedlo? 

Krajiny bývalého východného bloku, vrátane Českej a Slovenskej republiky, sú v očiach nielen severských krajín krajinami priekupníkov, pašerákov a množiteľov psov. Chcel som psa výlučne z krajiny pôvodu – z Nórska. Dlhé mesiace som bol v kontakte s viacerými chovateľmi. Niektorí ma odbili hneď na začiatku, že na Slovensko šteňa nepredajú z dôvodu vyššie uvedeného. Iným prekážali klimatické podmienky, hlavne horúce letá v strednej Európe. Ako môj hlavný protiargument po nadviazaní prvotnej komunikácie bola skutočnosť, že psa nechcem prioritne na chov, ale ako spoločníka a parťáka, ktorého sa budem snažiť viesť k záchranárskej kynológii. Tento môj plán veľa chovateľov pobavil. Po pár mesiacoch som začal komunikovať s jednou nórskou chovateľkou, ktorú som presvedčil o tom, že budem tým najlepším majiteľom šteniatka, ktoré v tom čase už jej sučka čakala. Zapísal som sa ako tretí v poradí na zoznam čakateľov (čakacie doby na toto plemeno sú niekedy až dva roky). Sučka však porodila len dve šteniatka, a tak som po miernom sklamaní pokračoval v hľadaní. Psík Fritjof (voláme ho Frido), ktorého šťastným majiteľom som v tejto dobe už dva mesiace, sa mi skutočne pritrafil. Bol jedným z dvoch šteniatok, a s chovateľkou som začal komunikovať až keď šteniatka mali štyri týždne. V priebehu necelých štyroch týždňov som musel chovateľku presvedčiť, že budem vhodným majiteľom, taktiež preštudovať legislatívu a naplánovať transport.

Zajímalo by mne samozřejmě tak, jak ten vlastní transport probíhal a co potřebná administrativa, očkování a případně další náležitosti s tím související?

Naplánovanie transportu a vybavenie všetkých potrebných povolení ma skutočne stálo veľmi veľa síl. Frida som importoval presne vo veku osem týždňov, na výnimky ako neočkované šteňa. Potreboval som veľmi veľa povolení a výnimiek ako na Slovensku, tak i v Českej republike, nakoľko som pre neho do Osla letel z pražského letiska. Musím priznať, že pracovníci veterinárnych správ mi vyhoveli po všetkých stránkach. Úprimne, bol to adrenalín, absolvovať spiatočný let Praha – Oslo za dvadsať štyri hodín s prespaním na letisku so šteňaťom, s mnohými otáznikmi a neistotami. Prebratie Frida prebehlo na letisku v Osle, kedy som prvýkrát v živote naživo videl zástupcov tohto plemena – oboch Fridových rodičov. Vďaka Bohu, všetky kontroly boli bez komplikácií, a taktiež samotný transport Frida v nákladnom priestore lietadla. V zmysle platnej legislatívy bol však v domácej karanténe (lehota 21 dní od očkovania proti besnote).

Nejen u vás nebo v Čechách, ale i celosvětově je norský lundehund stále málo známým a nepříliš rozšířeným plemenem... 

Nórsky lundehund patrí k veľmi vzácnym a ešte stále málopočetným plemenám. Po druhej svetovej vojne toto plemeno takmer vyhynulo, nakoľko sa na celom svete vyskytovalo len pár desiatok jedincov. Momentálne sa odhaduje počet jedincov vo svete okolo dvoch tisíc.

Do České republiky byl první jedinec dovezen před patnácti lety. Jak je tomu na Slovensku a jak je v současné době široká tamní chovatelská základna?

Frido je prvým nórskym lundehundom zapísaným v slovenskej plemennej knihe. Pri preregistrovaní preukazu pôvodu mi to potvrdili aj pracovníčky Slovenského poľovníckeho zväzu, pod ktorý toto plemeno patrí.

Říká se mu také norský ptačí pes. Souvisí to nějak s původním využitím těchto psů? 

Anglický názov plemena je „puffin dog“, čo znamená alčí pes (po česky „papuchalčí pes“). Toto plemeno sa od pradávna využívalo na lov a prinášanie malých vtáčikov – aliek (po česky papuchaliek) zo skalných morských útesov, kde hniezdili. Nakoľko v súčasnosti alky patria medzi ohrozené a chránené druhy, lundehundi sa na ich lov už nevyužívajú.

Mohl bys nás seznámit s povahou plemene a jak náročné je na výchovu, prostor a pohyb?

Nórsky lundehund je veľmi živé, agilné, temperamentné a výmyselné stvorenie. Patrí do 5. FCI skupiny – špice a primitívne plemená, do podskupiny severských poľovných plemien. Povahu plemena zatiaľ nedokážem zovšeobecniť, nakoľko som majiteľom iba pár týždňov, no na základe komunikácie s inými chovateľmi a majiteľmi sa dá povaha plemena definovať ako priateľská, veselá a nebojácna. Sú ľahko cvičiteľní, občas majú svoju hlavu a sú tvrdohlaví. Pár majiteľov opisuje plemeno ako hlučné, taktiež majú niektorí problém s hygienickými návykmi. Ako u všetkých plemien, potrebná je včasná a dôkladná socializácia. Plemeno je vhodné tak do bytu, ako aj do rodinného domu, avšak potrebuje primeraný pohyb a aktivity.

Sám se velmi aktivně věnuješ záchranářskému výcviku. Počítáš, že i s Fridem půjdeš tímto směrem?

Je pravda, že sa so všetkými troma sučkami  niekoľko rokov veľmi aktívne venujeme ako športovej, tak aj praktickej záchranárskej kynológii v disciplínach ruiny i plochy. Všetky tri majú najvyššie medzinárodné IPO-R skúšky, medzinárodné umiestnenia a aktívne sa zúčastňujeme na pátracích akciách po nezvestných osobách. Ako som už spomenul, veľmi som pobavil chovateľov, keď som im hovoril, že by som sa chcel s lundehundom venovať záchranárskemu výcviku. S záchranárskym výcvikom sme už začali. Kvôli anatomickým predpokladom plemena by mohlo byť jeho využite zmysluplnejšie v ruinovom vyhľadávaní.

Jaké další aktivity nebo psí sporty jsou pro tento norský národní poklad vhodné? 

Zvyčajne sú nórski lundehundi iba spoločníkmi, nepočul som o nikom, kto by s lundehundom robil aktívne nejaký psí šport. Som však presvedčený, že plemeno je vhodné na psie športy ako agility, dogdancing, dogfrisbee, dogtrekking, canicross, a podobne. Fridova chovateľka je musherka (záprahový šport) a Fridovi rodičia doprevádzajú záprah grónskych psov v tréningoch aj na viac ako desať kilometrov.

Toto plemeno vykazuje několik anatomických zvláštností. Mohl bys nám přiblížit, o které jde?

Anatomické zvláštnosti plemena mu v minulosti umožňovali pohyb v úzkych skalných štrbinách, kde hniezdili alky, ktoré lundehund prinášal.

Medzi anatomické zvláštnosti patria:

• 24 prstov – šesť prstov na každej končatine, čo je najviac zo všetkých plemien psov
• flexibilný krk – hlavu dokáže zakloniť tak, že sa temenom dotýka chrbtice
• schopnosť rozpažiť predné končatiny – ako jediné plemeno má kľúčne kosti, ktoré mu umožňujú pohyb predných končatín nielen dopredu a dozadu, ale aj do strán
• schopnosť uzavrieť ušnice - v minulosti to využívali pri love ako ochranu pred blatom, prachom, vodou (Frido už ako trojmesačné šteniatko reflexívne uzavrel uši počas snehovej búrky na výlete)

Nórsky lundehund svojim vzhľadom pripomína líšku, počas prechádzok všetky deti ukazujú na Frida so slovami: „Mami, aha, líška!“

Zaujal mne výraz „lundehundí syndrom“. Určitě to nějak souvisí s výživou nebo se pletu? 

Lundehundí syndróm je problémom, ktorý sa vyskytuje u niektorých jedincov tohto plemena. Lundehundi boli v histórii v Nórsku kŕmení lokálnymi zdrojmi potravy – bielymi rybami a taktiež mäsom z aliek, ktoré lovili. Chýbajú im enzýmy, ktoré pomáhajú pri rozklade určitých látok. Zjednodušene, ide o žalúdočné problémy. Psi pri týchto problémoch strácajú chuť do jedla, sú utiahnutí a apatickí. Niekedy končia na veterinárnych klinikách na infúziách. Nevie sa presne, či ide o genetický problém a neexistuje na to ani konkrétna liečba. Dá sa tomu snáď predísť iba prevenciou – nie mastná strava, naopak odtučnená, pre žalúdok ľahšie stráviteľná jedlá. Niektorí chovatelia kŕmia suchou granulovanou potravou, iní surovou stravou (BARF). Ja po konzultácii s chovateľmi kŕmim Frida tepelne upravenou stravou. Snažím sa mu dať to, na čom boli chovaní jeho predkovia (biele ryby, kuracie, morčacie mäso v kombinácii s prílohami, zeleninou a inými výživovými doplnkami; dôležitou zložkou potravy je i u mňa odtučnený cottage cheese – podobný tvaroh bol i neoddeliteľnou súčasťou stravy na nórskom vidieku). Vyzerá, že je veľmi spokojný s tým, čo dostáva. Dokonca sme s priateľkou skonštatovali, že po pažravých labradorkách, ešte pažravejšej beauceronke je malý lundehund Frido najpažravejší pes našej svorky, čo je skutočne paradoxné.

V současné době se ve všech pádech skloňuje zdraví nejen u lidí, ale i u psů. Jak je na tom tento krasavec? A jsou do chovu povinná nějaká zdravotní vyšetření?

Frido je zatiaľ zdravý jedinec vo vývine, nezaznamenali sme u neho žiadne zdravotné ťažkosti. Každá krajina má vlastné podmienky chovnosti, ale neviem o tom, že by niekde boli nejaké zdravotné vyšetrenia povinné. Avšak v záujme zachovania zdravia plemena dávajú niektorí chovatelia vyšetriť lundehundov na luxáciu pately, kataraktu, dyspláziu lakťov, ramien a bedier.

V jaké rodině bude podle tebe lundehund šťastný a kdo by si jej raději neměl pořizovat vůbec?

Ako každý pes, tak aj lundehund je najspokojnejší v prítomnosti svojej rodiny, ktorá mu venuje dostatok pozornosti a spoločných aktivít. Nie je vhodný pre ľudí, ktorí nemajú dostatok času venovať sa mu, pre takých ľudí nie je vlastne vhodné žiadne plemeno.

Tvůj pes je ještě malé štěňátko, jaké však s ním máš plány do budoucna a co bys popřál plemeni jako takovému? 

Nemám nejaké veľké očakávania, ani plány. Momentálne sme vo fáze čo najlepšej socializácie a výchovy. Začali sme s tréningom poslušnosti a taktiež s prvou fázou záchranárskeho tréningu. Plánujem v blízkej dobe absolvovať s Fridom výstavu psov, kde asi nebude mať veľa súplemeníkov v kruhu. Keď sa náhodou cesta, ktorú mám v hlave, neukáže ako tá najlepšia pre neho, budem hľadať iné veci, ktoré ho budú baviť. Skutočne už v tejto chvíli preskočil ako jedinec všetky moje očakávania ako povahovo, tak exteriérovo a som presvedčený, že mi počas nášho spoločného života bude robiť len a len radosť.

Tomuto krásnemu, vzácnemu a výnimočnému plemenu by som poprial hlavne pevné zdravie a tých najúžasnejších majiteľov.

Ďakujem veľmi pekne za oslovenie a rozhovor.

Foto: archiv Mgr. Matěje Šišky, Iveta Panýrková