Shih-tzu má veľa tvárí!

Zamilovali jste si okouzlující shih-tzu, zajímá vás veškeré dění okolo nich a s nadšením hltáte každou novou informaci doplněnou nádhernými fotkami? Pak si určitě nenechte ujít povídání s další z dlouholetých chovatelek a určitě nebudete litovat. Přejeme příjemné a obohacující čtení!

Erika Pekarová, co se týče kynologie, zasvětila celý svůj život plemenům bobtail a shih-tzu, vlastní chovatelskou stanici z Tichého podhradia a také působila ve vedení klubu na Slovensku i v Čechách, kde nyní trvale žije. Shih-tzu se věnuje přes třicet let a je velmi sympatické, že ve svém chovu si vždycky zakládala spíše na kvalitě a celkové pohodě svých štěňátek a jejich matek, než na kvantitě. Moc nás těší, že přijala pozvání k rozhovoru a podělila se s námi o své zkušenosti a postřehy.

Toto plemeno má veľa tvárí. A to ma na ňom veľmi baví. Shih-tzu vedia byť prítulní , ale aj veľmi nezávislí, divokí, ale aj veľmi rozvážní a kľudní, arogantní a na druhej strane veľmi milí. Zbytočne neštekajú, milujú ľudí, ale zachovávajú si pri tom všetkom svoju nezávislosť, hlavne fenky podľa mojich skúseností sú veľmi svojské a nezávislé. Na druhej strane psy sú veľmi prítulní a ja im hovorim, že sú to moji prenasledovatelia tzv. „stalkeri“. Mala som troch psíkov a všetci traja mi boli neustále v patách. Shih-tzu vie byť majestátny krásavec s  nádhernou a pestovanou srsťou, ale aj milý ostrihaný nezbedník. Dokáže žiť na 5. poschodí v byte, či garzónke, ale aj v rodinnom dome so záhradou. Nerád je sám, je to typicky spoločenský pes, nemá problém žit v smečke, kde bez problémov toleruje ostatných členov, na druhej strane sa dokáže hodiny hrať sám so svojimi hračkami. Miluje dlhé prechádzky, ale tiež dokáže prespať na gauči dlhé hodiny. Všetci moji psy majú radi cestu autom, lebo vedia, že sa bude niečo diať. Je to plemeno, ktoré nelína a majiteľ si može zvoliť luxusnú dlhosrstú, alebo krátkosrstú „variantu“. Toto plemeno je dosť tvrdohlavé, ale nie  hlúpe, dá sa ľahko trénovať a dokáže zamestnať celú rodinu a ja som mu verná už vyše 30 rokov a stále ma prekvapuje niečím novým.

Od malička som mala vzťah ku psom a možem povedať, že ku všetkým živým tvorom. Ale u mňa viedli vždy psy a to čo najvačšieho vzrastu. V tej dobe, v 80. rokoch som mala doma už  dve fenky bobtaila. Potrebovala som si vyzdvihnúť nejaké lieky u svojho veterinára a kedže v ten deň neordinoval, musela som zájsť k nemu domov. Tam ma privítali dve fenky shih-tzu, čierno biela a zlatobiela. Vôbec som nevedela, o aké plemeno sa jedná, ale boli úžasní, radostne vítali, boli hraví, veľmi doverčiví a stále sa „smiali“. To bolo moje prvé stretnutie s týmto plemenom a vtedy som absolútne netušila, že by mohlo zasiahnuť tak hlboko do mojho života, pretože neboli vzrastom „dostatočne“ veľkí.

Moja prvá fenka sa volala Essie Simonina nádej. Dostala som sa k nej tak trochu kurióznym sposobom. To, že som objavila fantastické plemeno, som spomenula jednému svojmu známému, ktorý choval bobtailov. Keďže som bola v tej dobe tehotná a rekonštruovali sme rodinný dom, poprosila som ho, či by mi nezistil nejake chovateľské stanice, kde by som sa mohla íst pozrieť a poprípade sa dohodnuúť na kúpe šteniatka. V tej dobe sme ešte ani nesnívali o internete, takže pre mňa nebolo jednoduché pátrať .

Ani nie za tri mesiace u mňa zazvonil spomínaný známy a niečo niesol v náručí. Bola to Essie, čierno biela fenka, z chovateľskej stanice Simonina nádej, myslim, ze bola zo Serede (mesto neďaleko Nitry).

Essie bola veľmi prítulná a hravá a v podstate moj syn, ktorý sa zanedlho potom narodil, vyrastal s ňou a boli nerozlučná dvojka. Vtedy som vobec nerozmýšľala o tom, že by som mohla chovať toto plemeno. Ale slovo dalo slovo a ja som Essie nakryla so psom Afrón Simonina nádej, manželov Vrškových z Bratislavy, ktorí mali chovateľskú stanicu „Engerau“. Afrón  bol  synom s Charing Cross Prince Andrew, slávneho USA importu do Československa. Z tohoto vrhu sme si nechali psíka Andress z Tichého podhradia, kterého sme vystavovali. Tento vrh bol jediným vrhom po tejto mojej prvej slečne tohoto plemena. Moja chovateľská stanica bola založená v roku 1985 v bývalom Československu a po rozdeleni republiky bola v roku 1995 zaregistrovaná v Českej republike, kde sme sa zo Slovenska presťahovali.

V prvom rade je to dostupnost informácii, možnosti cestovať, spoznávať a porovnávať, ďalej je to  veterinárna starostlivosť,  dostupnosť všetkého,  čo sa chovu týka, iný sposob kŕmenia, kozmetika, proste všetko, čo my sme v tej dobe nemali, alebo mali v minimálnom množstve. Pamätám sa, že sme „na čierno“ zháňali vakcíny, napr. na parvovirózu zo „Západu“. Nebola napríklad sušená strava pre šteniatka v prípade, že matka nemala dostatok mlieka, dostupné lieky a iné prostriedky, napr. krmivo pre každú příležitosť a potrebu. Toto spomínam hlavne preto, lebo to bol práve náš prípad, kedy mi pomohol odchovať moj prvý vrh shih-tzu známy a veľmi uznávaný chovateľ teriérov pan Šedik z Nitry a jeho fenka foxteriéra. Dodnes som mu za jeho ochotu a vedomosti veľmi vďačná.

Na druhej strane sme si my chovatelia a vystavovatelia v tej dobe boli akísi viac blízki, k sebe viac tolerantní a viem, že dodnes pretrváva z tejto doby mnoho priateľstiev. Viem, že svet sa meni a chov a vystavovanie psov přešiel neodvratnú dlhú cestu a aj postoj a myslenie chovateľov a majiteľov sa zmenil. V prvom rade si myslím, že každý chov a chovateľ by mal mať nejaký cieľ s nutnosťou dodržiavať štandart daného plemena, a hlavne dbať na zdravie svojeho chovu. Súčasní chovatelia majú dnes možnost cestovať, vystavovať po celom svete, porovnávat kvalitu, majú možnost lepšie plánovat, vyberať a dať o sebe vedieť vďaka virtuálnemu svetu.

Áno, bobtail bol od začiatku moja veľká láska a túžba. Po vzhliadnutí amerického filmu Serpico s úžasným Al Pacinom, ktorý hral vo filme policajta  a ktorý si na ulici kúpil za pár dolarov šteniatko bobtaila, som vedela, že toto plemeno chcem. Bobtail je vysoko inteligentný, trpezlivý pastiersky pes, dnes skor spoločenské plemeno. I napriek svojej veĺkosti je velmi opatrný, pozorný, dobre sa pohybujúci, miluje ľudí a deti a v smečke dokáźe byť veľmi prispôsobivý. Zo začiatku som bola trošku ostražitá, pretože je to veľké a malé plemeno a hlavne pri hrách by sa mohlo hocičo stať. Nikdy som nemusela riešiť takúto situáciu a u nás sa tieto dve plemená užasne dopĺňali.

Predsedkyňu Shih-tzu Klubu ČR som robila velmi krátko, po rezignácii pana Mašaty. Od roku, myslim, že to bolo v roku 2002 som sa stala jednateľkou klubu. V tej dobe bol poradcom chovu pan Petrovický a vo výbore klubu posobili známi chovatelia ako pani Bejčková, pani Podzemská, Marcela Zátková, a pani Gottfridová atď.  Toto obdobie, by som povedala, bolo veľmi prínosné pre naše plemeno. Organizovali sme klubové výstavy v Černošiciac a Volduchoch u Plzne, vydávali sme klubový spravodaj, ktorý vznikal takmer „na kolene“, ale robili sme to s radosťou a vysokým zapálením pre vec. Naši členovia si v tomto obdobi dokázali presadzovať svoje názory a potreby pre naśe plemeno a myslim, že vývoju plemena to veľmi prospelo.

Ja som vtedy mala už nejaké skúsenosti s vedenim klubu zo Slovenska, kde som předtím žila. Podarilo sa nám vtedy založit samostatný slovenský klub bobtailov, i keď jeho chov nebol v tej dobe nejako výrazný, ale myslím si, že  každé plemeno by malo mať svoj samostatný klub, kde sa rieši len dané plemeno. Toto obdobie, začiatkom nového milénia ja pokladám za najlepšie obdobie ,čo sa týka vzostupu kvality chovu našeho plemena. Importovalo sa vtedy nemalé množstvo kvalitných jedincov a v Európe sme si pomaly získavali  dobré meno.

Teraz budem veľmi úprimná. Raz mi jedna veľmi úspešná chovateľka povedala, že ja nikdy nebudem ten pravý chovatel, lebo všetko veľmi prežívam… a možno mala pravdu. S plemenom shih-tzu žijem vyše tridsať rokov a odchovala som len šesť vrhov a to dokonca s desatročnou prestávkou. Ani jedna z mojich feniek nemala viac jako dva vrhy. Keď som si chcela nechat šteňa z nejakého spojenia, dlho som to plánovala, vyberala a všetko som intenzívne prežívala… Pre mňa je doležité, aby moje odchovy boli zdravé a šťastné. Je to také klišé, ale ja to tak cítim. Nikdy som netrvala na tom, aby moje odchovy posobili v chove, alebo sa zúčastňovali výstav.

Samozrejme ak niekto chcel vystavovať, snažili sme sa vybrať kvalitné šteňa, ale nikdy to nebolo mojou prioritou, i keď výstavy mám veľmi rada. I napriek tomu sa mi podarilo odchovať niekoľko slovenských a českých šampiónov, poľskeho, ruského, chorvatského a  maďarského šampióna, niekoľko klubových šampiónov, interšampiónov a so svojimi shih- tzu (aj importami) sa možeme pochváliť aj kanadským a dánskym šampionátom. Obrovskú radosť sme mali z res. svetovej  víťazky  z roku 2012 a z európskej veterán šampionky z Brna 2014.

Ak nemate veľa vrhov, je ovela jednoduchsie sledovat svoje odchovy. Mame nějaké odchovy v zahraničí, v Europe ale aj za morom, a dnešná digitalna doba  nám to umožňuje… a ja som za to velmi rada Mala som proste na majiteľov svojich odchovov veľké štastie.

Myslím, že každé plemeno (veľké či malé) má svoje špecifické potřeby, čo sa týka  krmenia. Keďže shih- tzu je plemeno žijúce vnútri s prechádzkami vonku niekoĺkokrát denne, jeho strava sa bude líšit od śportovca, ktorý pobýva vonku. V súčastnosti je otázka krmenia a správna výživa jednou z najčastejších témat v kynologii. Dnes máme obrovské možnosti a výber, čo nám určite neuľahčí naše rozhodnutie, čím a ako krmiť.

Ja začínam s kvalitným krmením už v útlom veku, kde šteňatá začínaju jesť samé. Kŕmim mletým hovedzim masom, dávam niekedy aj maso kuracie alebo králika. Pridávam ho do granulí pre šteňata, tzv. „starter“ a samozrejme nezabúdam na kvalitne krmivo pre matku vrhu.

V mladom veku dávam často mliečne výrobky, ako tvaroha a jogurt. Pridávam aj doplňky na stavbu kosti. Keďže shih-tzu je dlhosrsté plemeno, veľa majitelov dáva psovi prostriedky na zlepśenie srsti. Ak však krmite kvalitným krmivom, nie je to nutné. Je na každom, ako sa rozhodne, či bude krmit BARFom, alebo granulami. Je možne spestrit granule pridanim konzervy, ale buďme pozorní pri čítani etikety, lebo nie všetky konzervy su vyhovujúce. Ja osobne používam krmivo holistické. Holistické granule mi dávajú záruku, že psom dávam všetko, čo potrebujú ku kvalitnému životu. Tieto granule obsahuju minerály, vitaminy,  nenasýcené mastné kyseliny, ktoré zlepšujú imunitu a maju pozitívny vplyv aj na kvalitu srsti. Byliny, ktoré obsahujú, zlepšujú trávenie a metabolizmus. Značku granuli menim, sem tam im granule  ochutim vareným , alebo surovým mäsom. Krmenie je dnes veľká veda, ale pokial sú naši psy spokojni a prospievaju, som spokojná aj ja. To, či im táto strava vyhovuje, najlešie zistím podľa stolice a kvality srsti a ich celkovej  kondície.

Na Slovensku je samozrejme základňa chovateľov menšia ako tu v Čechách. Niektoré chovatelske stanice odchovali 1-2 vrhy a s chovom skončli.

Jednou z najstarších a stále aktivnych je chovateľská stanica Kirabzer, majitelkou ktorej je Silvia Rezbárikova Sehnálkova. Funguje aktivne, myslím, od roku 1987. Keď sa pani majitelka presťahovala do Čiech, na Slovensku pokračoval v zavedenom chove jej syn a stanica dostala názov Atrei Kirabzer. Tieto dve chovateské stanice sú stále aktivne. Po roku 2000 začali vznikat nové a momentálne posobia na Slovensku asi sedem aktivnych chovatelkých staníc, niektoré z  nich však odchovali zatiaľ iba niekolko málo vrhov.  Podarilo sa sem doviezť pár jedincov zo  zahraničia, napr. z Brazilie, Ruska, Poľska a Českej republiky.

Plemeno shih-tzu na Slovesku zastrešuje Klub Tibetských plemien. Okrem shih-tzu  sú  tu združené ešte plemená lhasa apso, tibetský terier a tibetský španiel. Záujemcovia o šteniatka sa moźu obrátit na poradcu chovu  pre plemeno shiht-tzu. Adresa klubu je https://ktp-sk.sk, kde najdete všetky informácie o jednotlivých plemenách, výsledky výstav, chovné jedince, súťaže, ponuky šteniat, ale aj plán ýstav a samozrejme výbor klubu so všetkými kontaktami.

Určite sme konkurencie schopní s inými okolitými štátmi. Úprava shih-tzu a celková príprava na výstavu je v Čechách na slušnej úrovni. Veľmi aktívny chov a kvalita vystavovaných jedincov je vysoká aj v Poľsku, odkiaľ je aj k nám dovezených niekoľko kvalitných jedincov. Kvalitné jedince sa odchovávajú aj v Rusku, momentálne však vidiet vystavovateľov na výstavách u nas a v okoli nie je možné. Mne osobne sa páči švédsky chov a potom aj dánsky. Bohuziaľ u nás predstaviteľov týchto chovov na výstavách vôbec nevidíme, čo je škoda. Zlepšenie chovu som zaznamenla aj v Maďarsku, naopak chov v Rakúsku stagnuje. V Nemecku je dost veľa chovateľov, ale u nás zástupcov týchto chovov na výstavách takmer nevidíme…

Trošku ma mrzí, že vzhľadom  k tomu, že chov v Čechách je momentálne veľmi aktívny, na výstavách nevidíme veľa odchovov, ale možno je to aj tým, že veľa šteniat sa predáva do zahraničia. Tiež chápem, že toto naše „hobby“ je stále finančne náročnejšie a mnohi majitelia a chovatelia si výstavy vyberajú podľa svojich možností.

Doležitá na výstavách u našeho plemena je určite jeho výstavná úprava. Je naozaj náročné udržat dlhú srsť a vypestovať výstavného jedinca. Ale za posledných 10 – 15 rokov sa kvalita srsti veľmi zlepšila a to aj vďaka doslednosti  a vedomostí majiteľov a samozrejme aj kvalitnej kozmetike. Na druhej strane nesmieme zabúdať na kvalitu vystavovaných jedincov, lebo krásna srsť nezakryje všetky vady. Momentálne náš chov najviac bojuje s nízko nesenými a krátkymi chvostami  bez oblúku, čo skresluje a poškodzuje celkovú siluetu plemena, kedže výstava je viac menej o exteriéri.  Na druhej strane sa zlepšil typ hlavy a celkový výraz plemena.

Asi to, ze chovateľstvo som brala vždy poctivo a nikdy som nepodľahla nejakým módnym trendom. Tým myslím, že som nevymenila plemená, ktoré mám veľmi rada za tie, čo su momentálne v móde. Ďalej to, že sa mi podarilo odchovať exteriérovo  jedince,  ktoré sa páčia a že sa moje odchovy dožívajú relatívne  vysokého veku. Samozrejme ma tešia aj výstavne úspěchy. Najviac je to krásne umiestnenie na svetovej výstave v Salzburgu v roku 2012, kde sme získali vo veľkej kokurencii 2. miesto a neoficiálny titul res. Svetový viťaz.  Dva roky na to ta istá fenka získala titul Európsky veterán šampion v Brne na euróspkej výstave. Nebol to síce moj odchov, ale export z Kanady, ale radosť bola obrovská. S tou istou fenkou sme získali aj dánsky šampionát, čo bolo dosť náročné. Jej dcéra z  jej druhého vrhu potom reprezentovala moj chov na výstavách, kde získala mnoho titulov od kvalitných rozhodcov. Mám svojich psov nesmierne rada a robím všetko preto, aby u nás prežili plnohodnotný a spokojný život. Sú veľmi rozmaznaní a ja verím, že aj iní chovatelia to cítia rovnako.

V prvom rade poctivých a uvedomelých chovateľov podporujúcich hlavne zdravie našeho plemena s dodržiavaním štandartu. Aby sa z našeho plemena nestalo módne plemeno, lebo v takýchto prípadoch víťazí kvantita nad kvalitou. Ďalej mu prajem aktívnych, starostlivých a milujúcich majiteľov, pretože toto plemeno je užasné a zaslúži si len to najlepšie.

Týmto ďakujem eCanisu za možnost predstaviť toto plemeno a pani Weidnerovej za to, že ma oslovila…

Já vám rovněž děkuji za moc příjemné povídání a přeji vám, ať se vám i nadále s shih-tzu i bobtaily daří tak, jak si sama přejete.

Michaela Weidnerová

Foto: archiv Eriky Pekarové