Ta kolie se fakt nezdá!

Velmi zajímavý nadpis, co říkáte? Avšak po přečtení následujícího rozhovoru nám jistě dáte za pravdu. Kolie, která má sedm zkoušek podle zkušebního řádu IPO je opravdu raritou. Pojďte se tedy seznámit se skvělou Juliškou a její sympatickou a usměvavou paničkou Terkou.

Vy, kteří pravidelně sledujete naše čtvrteční rozhovory s majiteli plemene měsíce, jste jistě minulý týden zaregistrovali, že se nám oslovený chovatel zmínil o dámě, která s kolií skládá zkoušky ze sportovní kynologie. A to bychom nebyli my, abychom se tomu nepodívali pořádně „na chloupek“, a tak jsme důkladně vyzpovídali Terezu Filipovou a nestačili se divit.

Terezo, opět stejná otázka a tu musím položit i vám. Proč zrovna kolie a kdy jste se s tímto plemenem setkala poprvé?

S kóliou som sa stretla prvýkrát v dedine mojich starých rodičov, keď som mala možno šesť rokov. Už si ani nepamätám, ako sa ten psík volal. Bol majestátny a na kóliu celkom rezervovaný. Potom odvysielali v TV príbeh Lassie a už to bolo. Prvú kóliu, nášho Cézarka som kúpila, keď som mala pätnásť rokov za moje prvé zarobené peniaze z brigády. Bol ako ďalší súrodenec, neuveriteľný člen rodiny, žil s nami v paneláku v trojizbovom byte, veľmi nám chýba a radi na neho stále spomíname. Dožil sa takmer šestnásť rokov.

Cézarko (Old Flame Fatranský sen)

Priznám sa však, pokukovala som nedávno aj po inom plemene, no pravdupovediac, nič lepšie som nenašla. Kólia je úžasne prispôsobivá, jemná a poslušná, čo mi maximálne vyhovuje. Nemusím sa báť, že niekomu alebo niečomu ublíži, iných psov si  takmer vôbec nevšíma, miluje deti a ešte je aj krásna!

Jste majitelkou chovatelské stanice Julzar, kolik máte psů? Představte nám je trochu, a kam směřuje váš chov?

V súčasnosti mám doma štyri sučky, ešte jednu sučku a dvoch psíkov mám v spolumajiteľstve.  Najstaršia je Juliška (Júlia, Julka), alebo Success Fatranský sen, má už osem rokov a za sebou mega kariéru. Okrem toho, že je slovenskou junioršampiónkou, šampiónkou a grandšampiónkou, je podľa mojich dostupných informácií jedinou kóliou s pracovným certifikátom a úspešne absolvovanými skúškami z výkonu – má ich sedem podľa medzinárodného skúšobného poriadku IPO (FPr1, FPr2, FPr3, StPr1, StPr2, StPr3 – všetky cez 90 bodov zo100 a BH/VT), a jednu podľa národného skúšobného poriadku – BH/SK (59b/60). Aktívne sme sa účastnili aj coursingu, je držiteľkou coursingovej licencie a v roku 2013 bola štvrtá na Majstrovstvách Slovenska. Takisto stihla byť aj tri razy maminou, v súčasnosti si užíva zaslúžený odpočinok, má k dispozícii našu krásnu obrovskú záhradu, chodíme na prechádzky a spoločnosť jej okrem nás robia aj ďalšie tri psie kamarátky.

Zľava Juliška, Ruženka, Sonnetka a Darinka

Darinku (Dadu, Dadušku), alebo Dallinaire Gift for Julzar, som priviezla zo Srbska v roku 2014, a musím sa priznať, že v mojom srdci má špeciálne miesto. Všetky svoje baby zbožňujem, no ona je výnimočná, nesmierne inteligentná, v povahe je skôr pevnejšia, a to sa mi páči. Je slovenská junioršampiónka a má splnené podmienky na udelenie titulu šampión. Aj s ňou som začala s výcvikom, no založenie rodiny malo prednosť, a tak sme to nedotiahli do konca. Na výcvik bola dokonca podľa môjho názoru vhodnejšia ako Juliška, má neskutočný drive, apetít a pevný zákus.

Sonnetka (Soňa, Sonička), alebo Julzar Autumn Sonnet, tú nám v roku 2014 niekto priniesol z nejakej začarovanej krajiny, kde zlo nemá svoje miesto, každý deň v týždni je piatok a nikto tam od nej nič nechce. Je Juliškinou dcérou, no na mamu sa moc nepodala, pretože na výcvik nie je veľmi vhodná, jednoducho ju to nebaví, nechce sa koncentrovať. Je však prirodzene veľmi jemnučká, poslušná a stále zasnená, taká naša víla. Je slovenskou junioršampiónkou.

Ruženka (Ružička), alebo Julzar Desert Rose, naša najmladšia nádej je Darinkina dcéra, má deväť mesiacov a výstavnú kariéru ešte len pred sebou. Je však už slovenskou šampiónkou šteniat. Po mame zdedila krásny exteriér a inteligenciu. Je veľmi pokojná a rozvážna.

Cieľom môjho chovu sú kólie oku lahodiaceho vzhľadu, s ktorými bude senzačný život. Aby si potom každý ich majiteľ mohol povedať, že toto bol jeden úžasný pes, najlepší, akého som kedy mal.

“ Cieľom môjho chovu sú kólie oku lahodiaceho vzhľadu, s ktorými bude senzačný život! „

Víte, o koliích se hovoří jako o krásných a inteligentních psech, kteří jsou schopni dělat téměř vše až na klasickou „sportovku“ včetně obran. Jenže vy máte fenku, která je však jiná a s figuranty si poradí. Prozradíte nám o tom více?

Julišku to neskutočne bavilo. Začala som s ňou chodiť na jeden cvičák, keď mala asi päť mesiacov. Na jednej lekcii cvičiteľ pleskol s bičom a ona ho išla zožrať! Vôbec sa nezľakla, skôr naopak, tento náznak násilia v nej vyvolal silný ochranársky inštinkt. Tu som stretla úžasnú partiu ľudí, s ktorými sme dosiahli nevídané úspechy. Navzájom sme sa silno motivovali, stretávali sa veľmi často, no najmä pred skúškami takmer každý deň a trénovali. Boli sme členmi skvelého cvičáku, ktorý nám pomohol realizovať naše ciele. Na skúšku z obrany však mala Juliška slabý zákus, tak sme sa tomu venovali len okrajovo a v rámci rozptýlenia, keďže ju to veľmi bavilo. Výborne jej išla ale poslušnosť a najmä stopy. Na stope pracovala pomaly a rozvážne, nikdy neprešla žiaden lom. 

Okrem toho sme sa vo voľnom čase venovali spolu aj coursingu. Pre psa je to úžasné odreagovanie sa. Je vyhľadávanou aktivitou najmä pre canisterapeutických psov, keďže pri tomto športe úplne vypnú, zresetujú sa.

Kdy jste si poprvé všimla, že Juliška má vlohy pro toto zaměření. Anebo co vás přimělo k tomu, že jste to zkusila?

Už ako šteniatko napredovala na cvičáku rýchlejšie ako psy mnohých iných plemien. Kým ony sa stále trápili s nejakým cvikom, my sme už išli ďalej. Pracovala systematicky. V tej dobe som mala na ňu množstvo času, brávala som si ju so sebou aj do práce, boli sme stále spolu. A potom to bolo možno aj trochu šťastie, že som bola v správny čas na správnom mieste a natrafila na tých správnych ľudí, ktorí ma motivovali a posúvali vpred.

Juliška je opravdu skvělá, sledovala jsem její videa na Youtube kanálu a její elán do práce mě doslova nadchnul. Co má ona nejraději a co je naopak jak se říká „kamenem úrazu“?

Najviac, úplne najviac zo všetkého ju bavil coursing, vyvolával v nej neskutočnú energiu a emócie. Zo športovej kynológie stopy. Kameňom úrazu bola jednoznačne obrana, kde jej chuť a odvaha síce nechýbali, ale chýbala pevnosť zákusu.

Brit Premium by Nature: Půlpytel masa pro psy

Máte i další kolie. Také s nimi cvičíte? A jak je hodnotíte v porovnáním s Juliškou? 

Je mi naozaj veľmi ľúto, že som s Darinkou nedokončila začatú prácu. Mali sme to krásne rozrobené a presne to, čo bol Juliškin kameň úrazu, Darinke nechýbalo. Tá pevnosť zákusu teda má a guráž jej tiež nechýba. Sonnetka a Ruženka sú úžasné spoločníčky, ale na výcvik tohto rozmeru už menej vhodné.

Ono opravdu kolie často na kolbištích sportovní kynologie nevídáme. Proč to? Jaký je váš názor na pracovní zatížení těchto psů, protože dříve třeba za dob Svazarmu jich na cvičáku bylo dost a pracovali jako ostatní psi.

Medzi chovateľmi panuje trend, že kólia má byť milá, jemná, oddaná svojej rodine. Ona taká naozaj je, ale toto všetko môže spĺňať aj za predpokladu, že bude psychicky pevná a nerozsype sa pri prvom plesknutí bičom. Na to mnohí zabúdajú, pretože okrem toho má byť aj dobrým strážcom, a to pes s bojácnou povahou jednoducho byť nemôže. Dnes je povaha u kólií (tých s PP) ale väčšinou ustálená, plachý či bojazlivý jedinec sa vyskytne skôr výnimočne.

V medzinárodnom skúšobnom poriadku nastali v rou 2012 zmeny, ktoré prihrávajú majiteľom takmer všetkých plemien do karát. Sú to skúšky ako APr (len IPO poslušnosť a obrana), FPr (len IPO stopa), či UPr (len IPO poslušnosť) a SPr (len IPO obrana). Dá sa to teda nakombinovať podľa možností každého daného jedinca, čo je podľa mňa úplne úžasné.

Ač ovčácký pes, určitě s ní nemůžete pracovat jako třeba s německým či belgickým ovčákem. Jak tedy na kolii?

Výcvik žiadneho psa sa nedá paušalizovať a šije sa každému psovi na mieru. To, čo platí u jedného, nemusí platiť u druhého a zas naopak. Ja mám štyri kólie a každá je vo svojej podstate iná a na každú platí niečo iné. Dnes je skvelý trend vo svete športovej kynológie, a to je pozitívna motivácia a odmeňovanie a to sa takmer každému psovi páči. Nevidela by som teda nejaký podstatný rozdiel vo výcviku kólie a trebárs NO, až na tie obrany.

Je důležité začít pracovat a směřovat psa tímto směrem již za raného mládí a jak má ona práce se štěnětem vypadat?

Je to stále len a len o pozitívnej motivácii a odmeňovaní. Najlepšie je začať ihneď, ako sa dostane šteniatko do nového domova. Treba začať od tých najjednoduchších vecí, akými sú hygiena, chôdza na vodítku apod. Je veľmi dôležité, aby sa majiteľ naučil pracovať s hlasom, aby bol rozdiel medzi tým, ako ho pokarhá a pochváli. Povel sa hovorí vždy len raz! Veľmi dôležité je takisto šteniatko na seba fixovať a teda bez pamlskov ani na krok, pretože vždy sa nájde dôvod, za čo ho odmeniť.

Jak koušou? Slyšela jsem, že nekoušou, ale jsou schopni štípat. Tedy to, co jsem viděla u vás na videu, popírá ono tvrzení.  Jak tedy hodnotíte obrany?

Tým sú kólie povestné, veď boli na to vyšľachtené. U Julišky pevný zákus nebol, u Darinky áno, závisí to teda podľa mňa aj od konkrétneho jedinca. Chuť a odvaha obom nechýba, čo ma naozaj veľmi teší a som šťastná, že mám takéto povahy doma a mohla som s nimi pracovať.

Jak byste povzbudila lidi – koliaře k aktivitě se psy? A nemám na mysli jen ty obrany, ale spíš to, aby nenechali tato krásná zvířata jen lelkovat na gauči.

Dnes je k dispozícii neskutočne veľa možností, ako sa dá so psom pracovať. Či už výcvik vezmú majitelia vážne ako ja a pôjdu cestou skúšok, alebo sa z aktivity v prírode stane dogtrekking, alebo sa z lásky k ľuďom stane canisterapia, alebo sa z radosti z tanca stane dogdancing, dôležité je, aby to oboch bavilo. Na toto všetko je kólia veľmi vhodný adept, pretože je neuveriteľne prispôsobivá a disponuje obrovským potenciálom, ktorý sa dá využit rôznymi smermi.

≈

Také máte se svou dlouhosrstou kolií složené zkoušky z výkonu? A nezáleží z jakého psího sportu! Napište nám do redakce@ecanis.cz.

≈

Foto: archiv Terezy Filipové

https://www.julzar.sk/