Tatranský durič je plemeno, ktoré mi vyhovuje!

Přijměte již pošesté naše srdečné pozvání mezi chovatele a majitele tatranských ďuričů, tedy plemene, které nejenže skvěle pracuje v lese, ale báječně plní i roli příjemného a přizpůsobivého rodinného společníka. A to je i jedním z důvodů, proč v domácnostech není obvykle jen jeden pes nebo fenka, ale třeba i větší smečka. Nejsou konfliktní a rozhodně chytí za srdce!

Zuzana Timurová je sympatická mladá dáma, která propadla nejen lovecké kynologii, jež má v její rodině dlouholetou tradici, ale také nejmladšímu slovenskému národnímu plemeni. V našem společném povídání se pak dozvíme nejen to, proč si tatranského ďuriče vybírají hodně i ženy a věnují se s ním velmi úspěšně myslivosti, ale probíráme i výběr konkrétního štěněte, samotnou práci v lese a mnoho dalšího.

Od útlého detstva ma otec viedol k poľovníctvu, a s tým je úzko spätá aj kynológia. Kynológii som sa však začala venovať sama ešte pred zložením skúšky z poľovníctva a začala som sa učiť na vlastných chybách. Preto moje chovateľské začiatky boli náročnejšie a vyskúšala som si viacero poľovných plemien. Môj prvý tatranský durič bol darom od prezidenta Klubu chovateľov tatranských duričov Ing. Jaroslava Jevčáka. Sučka Olivia Morské oko pribudla do našej svorky medzi dvoch poľovníckych psov iného plemena a získala si právoplatné miesto v našej rodine. Čoskoro dovŕši vek desať rokov a stále je neodmyslitelnou súčasťou našej poľovníckej rodiny. Práve pri jej vlastnostiach a správaní som si uvědomila, že tatranský durič je plemeno, ktoré mi vyhovuje pri výkone práva poľovníctva v našom poľovnom revíri.

Kedže momentálne chovám päť sučiek tatranského duriča, každá z nich má svoje postavenie v „našej svorke“. Hierarchia a jej dodržiavanie je veľmi dôležitá, no samozrejme vodcom svorky som ja. Už keď som bola tehotná, museli si uvedomiť, že nesmú po mne skákať, ani iným spôsobom ma ohroziť. A tu môžem povedať, že toto plemeno je maximálne vnímavé a inteligentné, naučí sa potrebným zmenám v domácom prostredí a disponuje vysokou oddanosťou voči svojmu majiteľovi.

Odchov šteniat je pre každého chovateľa dennodenná zodpovedná práca, ktorá začína úspešným nakrytím suky. Od samotného pôrodu sučky ste zodpovedný za zdravý vývoj celého vrhu a tým pádom ste v neustálom kontakte s každým šteniatkom. Prvé týždne tú najdôležitejšiu úlohu zohráva matka šteniat, takže vašou prácou je zabezpečiť jej všetky potrebné náležitosti, aby túto rolu dokázala zvládnuť bez problémov. Potom prichádza etapa, kde je potrebný vplyv chovateľa na šteniatka správnou výživou, socializáciou a základným výcvikom. Počas týchto týždňov si ja väčšinou vyberiem, ktoré šteňa je mojej povahe najbližšie. Je ťažké povedať, čo znamená šikovnejší, keďže šikovnosť, teda úspešnosť psa v dospelosti pri poľovníckej praxi ovplyvňuje viacero faktorov a nie len vrodené vlastnosti daného jedinca, ale napríklad aj prostredie a spôsob výcviku novým majiteľom.

Myslím si, že početnosť ženského zastúpenia v chovateľstve tatranského duriča stúpa z dôvodu dobrej ovládateľnosti plemena, inteligencie a vysokej schopnosti sa učiť pokyny vodiča potrebné pri výkone práva poľovníctva. Tatranský durič má menší akčný rádius poľovania a tým pádom nie je potrebné za nim prekonávať veľké vzdialenosti pri pochôdzkach revírom, čo môže byť ženskému zastúpeniu vyhovujúcejšie.

Samozrejme, že začiatky sa stretali aj s určitou nedôverou niektorých poľovníkov voči tomuto plemenu, avšak roky práce klubu a všetkých chovateľov tatranských duričov ukázali, že zámer plemena, na ktorý bolo šľachtené, sa dosiahol a tatranský durič zaujal svoje miesto medzi poľovnými plemenami v našich revíroch. Sama za seba môžem povedať, že to, že som žena a chovám tatranské duriče, nebolo nikdy pre mňa překážkou medzi poľovníkmi, práve naopak, často som sa stretla s obdivom, že aj to nežnejšie pohlavie sa vie aktívne venovať tak krásnemu a náročnému koníčku, ako je poľovníctvo. Tou najväčšou odmenou pre mňa je vždy pochvala od prítomných poľovníkov za skvele vykonanú prácu mojich psíkov.

Poľovníctvo je súčasťou našej rodiny už niekoľko generácií, ja sama poľujem už pätnásť rokov a odkedy chovám tatranských duričov, pre mňa nadobudlo ešte väčší rozmer. Každoročne boli moje TD súčasťou honov na spoločných poľovačkách v našom revíri, po situácii s africkým morom ošípaných, kde boli spoločné poľovačky pozastavené, sme zase úspešne dohľadávali ulovenú alebo poranenú zver. Tatranský durič neodmyslitelne patrí k poľovníckej praxi našej rodiny.

Snažím sa, aby mala uplatnenie každá jedna. Samozrejme viem, v akej fáze výcviku mám danú sučku a aký typ práce v ten daný deň od nej potrebujem. Při mladšej sučke, ktorá si potřebuje niektoré oblasti vypracovania stopy ešte utvrdit, zvažujem, na aký typ dohľadávky ju do lesa zoberiem. Pri už skúsených starších sukách už rozhoduje len to, ktorá je na aký typ zveri častejšie cvičená. No, a u nás doma rozhoduje aj to, ktorá ide do lesa so mnou, alebo s iným členom rodiny.

Ja zásadne brávam do revíru vždy samostatne len jednu a to z jedného dôvodu. Ak je sučka so mnou sama, tak poľuje so mnou, vníma okolie v lese a dáva mi na vedomie pohyb, prípadne naznačí zacítený pach zveri. Avšak vo väčšom počte môže nastať to, že sa dostanem do úzadia a pôjdu revírovať spoločne, samozrejme až na situácie, kde je prípadná spolupráca viacerých jedincov žiadaná.

Každý chovateľ, prípadne majiteľ psíka musí vedieť zhodnotiť, akú ovládateľnosť na privolanie svojho štvornohého parťáka má. Ak si nie je istý a chce zobrať na prechádzku viacero psíkov, tak by som určite vždy navoľno pustila jedného a na striedačku pripla na vôdzku, nech sa prestriedajú, aby mal istotu, že sa mu niekam nezabehnú. Ak je ovládateľnosť stopercentná, tak nevidím problém.

Môžem hodnotiť len z vlastnej skúsenosti, že mojim sučkám sa zatiaľ v rôznom poraste a teréne nestalo žiadne zranenie, keďže svojou stavbou tela, čiže ľahšou kostrou sú dostatočne obratné. Čo však zvyknem dodržiavať, je nevypúšťať psíka s pevným obojkom, ktorý by sa mohol v hustom poraste zachytiť a znemožniť psíkovi únik z miesta.

Zastávam názor, že žiadne plemeno nemá svoju ,,Achillovu patu“. Všetky typy plemien boli vyšľachtené s určitým zámerom, a preto si musí každý chovateľ vybrať to správne plemeno podľa svojho očakávania (či vyžadujem aktívneho alebo menej aktívneho psíka, u nás poľovníkov samozrejme aj podľa zamerania na poľovnú zver apod). Mne tatranský durič maximálne vyhovuje svojou aktívnou a milou povahou a ako píšete, je ideálnym spoločníkom nie len pri výkone práva poľovníctva, ale aj ako rodinný spoločník. Jedným z podstatných kladov vzhľadom k poľovníckej praxi je jeho menší akčný rádius, v ktorom vytrvalo, systematicky a hlasito sleduje zver, ako aj rozvážne a vytrvalé sledovanie stopy poranenej zveri.

Svoje vynikajúce povahové vlastnosti dokazuje tatranský durič už niekoľko rokov a stále viac sa teší obľube v kruhoch nie len poľovníckej verejnosti. Odozvy od chovateľov tatranských duričov sú veľmi pozitívne, čo potvrdzujú výsledky na poľovačkách, skúškach poľovnej upotrebiteľnosti a výstavách. Členovia  prezídia Klubu chovateľov tatranských duričov, jeho oblastní koordinátori a viacerí dlhoroční chovatelia sú ochotní podať potrebné poradenstvo. Ich kontakty nájdete na stránke www.tatranskyduric.sk, pre ČR www.tatranskyduric.cz (p. Fuljer).

Moc vám děkuji za překrásný rozhovor a přeji vám za celou naši redakci, ať se jen a jen daří.

Michaela Weidnerová

Foto: archiv Zuzany Timurové