Tatranský ďurič je pracant aj společník!

Pokud byste chtěli blíže poznat nejmladší slovenské národní plemeno, které vyniká svými loveckými vlastnostmi i milou povahou, pak na nic nečekejte, protože naše následující povídání je určené právě vám. Věříme, že tatranský ďurič okouzlí i vás…

Sympatický Roman Fajth patří mezi zakladatele plemene tatranský ďurič a také specializovaného chovatelského klubu na Slovensku. Je jeho viceprezidentem a poradcem chovu, aktivním chovatelem a myslivcem, a rovněž rozhodčím pro posuzování nejen exteriéru psů na výstavách, ale i výkonu. Jsme tedy moc rádi, že si na nás ve svém nabitém programu udělal čas a poskytl nám zajímavý rozhovor.

Áno, máte pravdu. Chovám viacero slovenských loveckých plemien. Každé je niečím špecifické. Porovnávať slovenského kopova a tatranského duriča sa dá len v určitých vlastnostiach. Tatranský durič je hlavne pes po výstrele, ale zastane si prácu aj pred výstrelom. Je to spoločník na individuálny spôsob poľovania, sústredí sa hlavne na svojho pána, s kterým je v lese a pracuje vyslovene pre neho.  Zastane prácu aj na společných poľovačkách, kde pracuje s menším rádiusom vyhľadávania zveri a aj s kratším durením. Neženie zver cez tri chotáre.

Staršia – Ezza z Prosného má štyri roky, sfarbenie jelenia červeň. Veľmi inteligentná suka, ktorá je vynikajúca stopárka a hlási nájdutú zhasnutú zver. Je to v rámci klubu vyhodnotená za rok 2023 ako „Top“ tatranský durič.

Mladšia - dcéra Ezzy z Prosného a otca Arta z Rudimovava – sfarbenie čierna s pálením. Veľmi nadaná a učenlivá sučka, ktorá už ako šesťmesačná absolvovala svoje prvé skúšky a ako jediná na týchto skúškach hlásila zver na konci stopy. Je to prvé medzinárodné spojenie, nakoľko otec je pes, ktorý sa narodil chovateľovi v Českej republike a má niekoľko pracovných titulov.

Spoločne s nimi chodím do lesa, aby matka učila dceru. Ale na individuálnu poľovačku beriem vždy len jednu sučku, aby ten kontakt medzi mnou a psom bol čo najintenzívnejší. Tieto dve sučky vynikajú hlavne v tom, že dcera zdedila vlastnosť po matke „hlásenie zhasnutej zveri“ a táto vlastnost pre pesa, ktorý má pracovať po výstrele („stopár“), je veľmi dôležitá.

S Jaroslavom Jevčákom – autorom myšlienky  vyšľachtenia tatranského duriča som sa poznal roky. Keď mi predstavil svoj zámer, s ktorým som sa stotožnil, začali sme spoločne aj s viacerými chovateľmi sústreďovať a chovať tatranských duričov. 31.októbra 2013 bol založený klub chovateľov tatranského duriča na ustanovujúcom sneme v kašlieli v Humennom.

Tatranský durič od svojho vzniku prešiel určitým vývojom a dovolím si tvrdiť, že väčšina rozhodnutí, ktoré vedenie klubu urobilo, bolo ku prospechu plemena. Šľachtenie tatranského duriča napredovalo míľovými krokmi hlavne kvôli tomu, že vedenie klubu spolupracovalo s Poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, katedrou genetiky, kde podľa odobraných vzoriek jedincov sa vyhodnocovali jedince, ktoré sa medzi sebou párili. Tak isto v posledných rokoch sa do šľachtenia a analyzovania odobraných vzoriek zapojila aj Univerzita veterinářského lekárstva a farmácie v Košiciach. Keďže je tatranský durič aj pracovné plemeno, veľmi veľa analyzujeme aj skúšky z výkonu, na ktorých sledujeme hlavne vrodené vlastnosti. Na těchto skúškach posudzujú naši klubový rozhodcovia a hlavný výcvikár vyhodnocuje všetky jedince, ktoré sa v danom roku zúčastnili na skúškach poľovnej upotrebiteľnosti. Keď spojíme všetky poznatky, či už z genetiky a aj praktické poznatky, vedia nás posúvať v šľachtení o roky dopředu.

Tento rok sme prekonali viac jako 2700 zápisov v Slovenskej plemennej knihe a momentálne máme 145 chovných jedincov. Keďže história klubu začala koncom roka 2013, takže za desať rokov je to priemerne 270 jedincov zapisovaných každý rok, aj keď niektoré roky boli početnejšie. V zahraničí plemeno prezentujeme nielen my jako vedenie klubu, ale aj chovatelia, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných výstavách, ale aj při pracovných aktivitách, kde týchto jedincov vidia zahraniční poľovníci a preto každoročne vyvážame aj jedincov do zahraničia, či už Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Ukrajina, Švajčiarsko, Francúzsko a mnoho ďalších štátov. V tomto roku 2024 sme podpísali memorandum o medzinárodnej spolupráci medzi viacerými okolitými štátmi – Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Ukrajina.

Nie, v súčasnej době už nedochádza k pripárovaniu s neznámými jedincami pôvodu. Máme dostatočnú chovnú základňu, z ktorej vieme použiť kvalitné jedince, či už po exteriérovej alebo pracovnej stránke.

Čo sa týka reprodukčných schopností tatranského duriča, môžem skonštatovať, že feny veľmi dobre ostávajú kotné (březí) a psy sú dostatočne pohlavne naladení a preto sme nezaznamenali problémy při párení jedincov medzi sebou. Priemerne sa při jednom vrhu narodí 5 – 6 šteniatok. Starostlivosť o štaniatka je veľmi jednoduchá, nakoľko prvé 4 týždne života sa o ne veľmi dobre stará matka, nepotrebujú zvláštnu starostlivosť, matka potrebuje len dostatok potravy a tekutín. Šteniatka potrebujú byť v suchu a nie v prievane. Po těchto štyroch týždňoch sa už musí začať starať o šteniatka aj chovateľ prikrmovaním, nakoľko ak je väčší počet šteniatok vo vrhu, nemusí mať matka dostatok mlieka. Ale zhruba v 5 týždni života potřebuje sa šteniatko „zoznámiť“ aj s inou potravou jako od matky.

Keďže spolupracujeme s univerzitami v rámci nielen genetiky ale aj zdravotného stavu, môžem s určitosťou tvrdiť, že naše plemeno netrpí žiadnymi vážnymi zdravotnými komplikáciami, kterými môžu trpieť iné prešľachtené plemená. Ak by sa nám niečo takéto v populácií vyskytlo, okamžite by sme to museli riešiť radikálne vyradením z chovu aj s minulými generáciami. Najstaršie jedince majú 11 rokov, takže je to priemerný vek dožitia aj u iných plemien.

Momentálne klub nenariaďuje žiadne zdravotné vyšetrenia kvôli uchovňovaniu. Všetky zdravotné vyšetrenia, ktoré sme potrebovali v rámci skúmania zdravotného stavu jedincov, ktoré sa nám v populácií rodili, sme vytipovali a vyšetrenia zabezpečili v rámci klubu. Podmienky chovnosti v rámci Slovenskej republiky prezídium klubu určilo nasledovne: kandidát na chovného jedinca musí absolvovať medzinárodnú alebo klubovú výstavu, jednu skúšku z výkonu a chovný zvod, na ktorom sa mu vystavuje bonitačná karta s bonitačným kódom, ktorý má uvedený aj v preukaze pôvodu.

Tatranský durič je všestranný pes, čo sa týka nielen pracovného zamerania, ale aj zaradenia v rámci ustajnenia v prostředí, kde bude tráviť svoj čas. Aj keď väčšina jedincov je u poľovníkov, môžu plemeno vlastniť aj nepoľovníci, ktorí ho môžu mať aj jako rodinného miláčika, aj keď rodinný miláčik je to aj u poľovníkov. Niektorí členovia v rámci klubu majú svojich tatranských duričov aj v byte alebo vo vnútri rodinného domu. Keďže toto plemeno je veľmi inteligentné, vie rozpoznať a naučiť sa všetky hygienické návyky, ktoré potřebuje jeho majiteľ. Dokonca vieme o členoch klubu, ktorí si tatranského duriča kúpili kvôli tomu, že sa im ako pes veľmi páčil a aj keď neboli poľovníci, chceli ho mať vo svojej blízkosti a on svojou zanietenosťou pre niektoré činnosti ich priviedol k poľovníctvu.

Jako som už spomínal v predchádzajúci odpovediach na Vaše otázky, naše plemeno je všestranné a preto nevidím překážku, aby si ho zadovážil každý kynológ, ktorý chce od svojho psa oddanosť a zanietenosť pre záľubu svojho majiteľa. Nedoporučoval som toto plemeno ľuďom, ktorí chcú svojich psov obliekať, fénovať a nosiť jako nejaké atrakcie. Na tento účel nebolo toto plemeno šľachtené.

Do budúcnosti by som chcel nášmu plemenu popriať čo najviac dobrých majiteľov a majiteľom dobrých spoločníkov, či už při dome, na poľovačke alebo iných aktivitách, ktoré chcú zdieľať so svojimi tatranskými duričmi.

Veľmi by som si prial, aby ďalšie roky boli minimálne tak dobré, ako bola pre tatranského duriča dobrá jeho prvá oficiálna desaťročnica. Aby klub bol súdržný a rozrastal sa o ďalších spokojných majiteľov.

Tatranským duričom zdar!

Moc vám děkuji za pěkný rozhovor.

Michaela Weidnerová

Foto: archiv Romana Fajtha, archiv Ing. Jaroslava Jevčáka, Jozef Červenický