To by (Toby) jeden nevymyslel! 9. díl

Dnes na seznamovací nótu! Pokud jste singl, potom jistě víte, jak je pro pejskaře těžké najít si vhodného partnera. Nemusí být nutně kynolog, ale pokud nemá vztah ke zvířatům, potom bude váš nový vztah o notné dávce tolerance. A co na to Pišošvor Toby? Ten to svému novému „tatovi“ jen tak nedaruje! Získat si srdce pejskařky nebude překvapitě až tak složité, jako zajistit si místo v její ložnici.

„Ten deň začal zvláštne. Ako prvé ma zmiatlo, keď som zbadal, že sa mama učesala. Väčšinu času chodí ako vlečka hnoja a ja ju mám tak najradšej. Táto nezvyčajná zmena neveštila nič dobré...

Smer DOBRODRUŽSTVO

Ani to netrvalo dlho a už sme valili smer DOBRODRUŽSTVO v našej fabke. Keď sme zastavili, na parkovisku nás čakal nejaký týpek. Mama vystúpila z auta a ja som medzitým dumal nad dôvodom nášho stretnutia so zvláštnym junákom. Mama ma opatrne vybrala z auta, ale mala v ňom ešte nejaké veci, tak poprosila týpka, ktorého som nikdy nevidel, aby ma podržal. Samozrejme, že som si musel hneď vyskúšať, či je vôbec hodný držat vodítko. Odbehol som si do trávy, kde bolo hodne odpadu (nikdy nepochopím ľudí, že psie hovienka im vadia a odpadky v prírode nie‍‍). Mama bola stále strčená v aute, perfektná príležitosť. Zakňučal som, sťa by ma drali z kožúška. Reakcia nenechala na seba dlho čakať. Vyletela z auta, schmatla vodítko a chalaniskovi vynadala, až mi ho nachvíľku prišlo ľúto.

Týpek ostal v miernom pomykove, nechápal čo sa deje: ,,Veď ale ja som mu nič nespravil! On asi stúpil do nejakého bordelu." Ten pohľad v maminých očiach hovoril za všetko. Mládenec dnešok určite neprežije. Už mi bol jasný dôvod nášho výletu, chcela ho zabiť. Asi som to prehnal, pomyslel som si. Naša cesta pokračovala smerom k jazeru. Mama to mala premyslené. Zabije ho, kvôli tomu, že som zakňučal a jeho mŕtvolu hodí do vody, kde ho nikdy nikto nenájde. Mal som pocit, že je to celé moja vina. A že musím niečo spraviť.

Príležitosť prišla o pár minút neskôr…

Čakal som na príležitosť, tá prišla o pár minút neskôr. Mama si musela zaviazať šnúrku a dala týpkovi ešte jednu šancu postrážiť ma. Hneď ako mu podala vodítko, som sa mu vytrhol a rozutekal smerom k jazeru.

„Bež! Máme šancu zachrániť sa od tej psychicky narušenej ženskej! Kričal som, čo mi pľúca stačili."

„Bež! Zachráň sa!" konečne sa pohol a utekal smerom ku mne. Zastal som, nech ho počkám.

Vôbec nepochopil môj plán a vrátil ma mame. Našťastie sme to pred mamou zahrali, že som sa zabehol a on ma zachránil. Takže týpek v ten deň neprišiel o život. Ešte mal neuveriteľné šťastie, že zistil v dostatočnom predstihu, aká je tá ženská psychicky labilná. Nuž ja som si na život s ňou už zvykol a bol by som prekvapený, keby týpka z nášho výletu ešte niekedy stretneme.

PS: Incident sa stal, keď to ešte opatrenia povoľovali, bol dodržiavaný odstup a na výlete nikto neutrpel žiadne zranenia a Toby týpka ešte stretol.

Spánok s dvoma osobami v jednej posteli je náročný!

Celkom si rozumeli. Týpek z nášho výletu s nami začal tráviť čoraz viac víkendov. Mame to nevadí, mne to nevadí, len čakáme kedy to začne vadiť jemu.

V jeden krásny víkend sa mu naskytla príležitosť zistiť, prečo je moja mama väčšinu času podráždená a hlavne nevyspaná. Spánok s dvoma osobami v jednej posteli je náročný pre tak starostlivého jazvečíka, ako som ja. Bol som veľmi zmätený, netušil som, pri kom mám spať. Keďže som dobrý hostiteľ, čierneho Petra si vybral týpek (ktorý sa zhodou okolností volá Peter) a získal tým:

• super ohrievač nôh
• jemnú masáž tváre ňufákom
• zvodné tóny môjho kňučania, hrané priamo mnou, rovno do jeho uší

A to všetko počas celého večera.

Nebudem klamať, bol to pre mňa náročný večer. Nielen, že som sa musel celú noc starať o nášho hosťa, ešte som musel dávať pozor na dodržiavanie opatrení.

Ale nebojte sa, poctivo sa dodržiavali všetky. Pod RÚŠKOM tmy som zariadil, aby mali ODSTUP na jedného jazvečíka a RUKY pekne krásne na paplóne.

Mama si mylne myslela, že keď som sa prisal na týpka ako kliešť, ona ostane bez povšimnutia. Dúfala, že sa konečne aspoň jeden víkend prestanem premávať po posteli a nechám ju vyspať sa. Neskutočne sa mýlila. Namiesto jedného malého defekta sme sa po posteli premávali dvaja. Najskôr mamu prekračoval väčší defekt so slovami: „Tobík chce spať na tej pólke postele, tak idem radšej sem, posuň sa" a o chvíľku po mame cupital menší defekt, ktorý sa samozrejme znova prisal na týpka. Takže v skratke: presúvali sme sa celú noc a až keď týpek konečne pochopil, že mne neujde a prijal svoj osud, sme konečne mohli vkľude spať.

Ráno sa bez slov chytili a odišli. O necelú hodinku sa vrátili domov. Chvíľu som si myslel, že sa boli niekde prespať, keď na mňa týpek vytiahol nový paroh a nové hračky. Vraj aby som sa unavil a v noci spinkal. Pche, nech to hovorí tomu, kto slamu žere. Mne jednoznačne došiel skrytý význam hračiek. Bola to odmena za moju celovečernú prácu, takže v nej budem poctivo pokračovať!

Spánková politika u nás sa príchodom týpka zmenila.

Kedysi MOJA posteľ bola rozdelená na týpkovu stranu a maminu stranu. A čo ja? Nuž ja som si musel vybrať miesto, ktoré je blízko oboch, aby som mal pod kontrolou všetko, čo sa deje. Takže mi ostalo miesto v strede, v záreze matracov, presne ako keby som spal ehm, medzi pólkami.

Takto spávame len keď je u nás navtieraný týpek. Priznám sa, chýbali mi víkendy, keď som mohol spať hocikde na posteli. Takže som spustil víkendový plán „aspoň jeden deň mať posteľ len pre seba.“

Hlboká noc, všade hrobové ticho prerušované občasným maminým chrapotom. Zobudil som sa, ledva som sa vyškrabal z medzere medzi matracmi a pristúpil na plnenie svojho plánu. Mojou obeťou bol nič netušiaci týpek. Podišiel som k nemu, chvíľu na neho funel, keď ma konečne začalo nadrapovať. Zobudil sa a nechápavo pozeral. Posúval som sa stále bližšie a bližšie k jeho ksichtu. Vtedy sa zobudila aj mama, ktorá moje nadrapovanie sa dôverne poznala a chcela zakročiť. Lenže prispatý týpek jej zavadzal, tak ma nestihla dať dole z postele.

Hodil som tyčku, rovno na týpkovu stranu postele.

Mužské pohlavie ostalo na seba pozerať a čakalo, kým ženské pohlavie uprace zvratky preč. Keďže boli dve hodiny ráno, jediné na čo sa mama zmohla bolo trochu poutierať handričkou miesto, kde som ladne vyvrátil večeru a prekryť ho uterákom. Hrdá na svoje upratovacie schopnosti si išla ľahnúť, keď zistila, že jej lukratívna, neogrckaná strana postele, bola obsadená dvoma defektami.  Ja som si už spokojne odfukoval, keď ma zobudil ich zmysluplný, nočný rozhovor.

„To čo má znamenať?"

„Ja nechcem spať na tom ogrckanom, veď sa zmestíme všetci traja na túto polku postele. Alebo daj Tobíka na zgrckané, veď aj tak je to jeho grcka."

Takže ja som mal zase v noci let do špeciálnej destinácie, uterákom prekrytej tyčky a aby som nebol sám, kto si užíva v noci zaujímavé miesta, mama si konečne mala možnosť vyskúšať, aké je to spať v takzvanom „ritnom“ záreze.

Celý čas sa len prehadzovala z jednej strany (kde sa jej naskytal pohľad na spokojne odfukujúceho defekta) na druhú stranu (kde moja maličkosť rátala ovečky).  Nemala na výber, keď sa chcela ako tak vyspať, neostávalo nič iné, len presunúť sa na moje zvratky. Samozrejme to nemohla spraviť bez adekvátneho komentára. Nakoniec jej aspoň týpkov pohodlný vankúš doprial pár minút kvalitného spánku. Jedna strana postele bola znesvätená. Ostávala druhá. Potešil som sa, lebo na nej znova spal týpek, ktorý ako sa ukázalo, nevie reagovať na moje grckanie. Ogrckám obe strany a isto sa zoberú spať na gauč! Posteľ bude túto noc len a len moja. Muahahahaha!

Asi mu začnem hovoriť  „tato!"

Takže ostávalo jediné: čakať kým zaspia a pomaly sa presunúť k týpkovi. Opäť rovnaký scenár, no výsledok mojej snahy rovnaký nebol. Týpek sa na zvuky nadrapovania ihneď zobudil a už ma dával z postele dole. Tyčka, ktorú som sa poctivo chystal hodiť na posteľ, skončila na zemi. Upratovacia čata (mama) bola v momente nastúpená.

Medzitým ma týpek stihol poľutovať, pomojkať a chvíľku maminej nepozornosti využil na to, aby jej ukradol aj to posledné pozitívne, čo jej v ten večer ostávalo – vankúš. Myslel som si, že môj plán skončil obrovským fiaskom, ale nakoniec som získal to, čo som chcel. Celú nedeľu som mohol preležať v posteli (a väčšinu času som v nej bol sám).

Tiež ma potešilo zistenie, že som týpkovým príchodom do nášho života získal parťáka, s ktorým môžeme vytáčať mamu spoločne každý deň. Asi mu začnem hovoriť  „tato!"

Pišišvor Toby (keďže nemám počítač, spísala moja mama Veronika Klukonová)

Foto: Veronika Klukonová