Zdravie a dobrá povaha je základ!

Chtěli byste se o rhodéském ridgebackovi dozvědět další informace nejen o genetice nebo zdraví, především však o povaze a o také tom, že chov není jen honbou za vavříny, ale zejména za přáteli? To vše nabízíme v následujícím zajímavém rozhovoru s renomovanou slovenskou chovatelkou...

Dlouholetou slovenskou chovatelku Moniku Tušanovou (CHS Tusani) asi není třeba v komunitě lidí kolem rhodéského ridgebacka moc představovat. Je mezinárodní rozhodčí pro posuzování exteriéru psů, autorkou celé řady publikací a mnoha projektů věnovaných právě tomuto plemeni. Jsme moc rádi, že si na nás tato velmi sympatická dáma udělala čas a podělila se s námi o své letité zkušenosti.

Ako v mnohých rodinách: „Mami, kúp mi psíka...“ „OK, a akého?“ A bolo to! V encyklopédii psov dcéra ukázala na ridgebacka (asi ju zaujal ridge, alebo fakt, že „leví pes“ znie fakt dobre, ak sa bude chváliť v škole kamarátkam).

Začali sme sa teda zaujímať o RR a zaujala nás povaha. Veľký, rozvážny, tichý... a na bicykel ako stvorený. Sme športová aktívna rodina, teda RR presne pre nás.

MACUMAZAHN TUSANI PEARL - PERLA, imp. Austrália, 2002

Rodézský ridgeback bol môj prvý pes vôbec. Bolo to dávno, ešte v minulom storočí. Mali sme dvoch psov. Prvý super, bezproblémový a druhý tak trocha „pošuk“, ktorý vyžadoval hlbšie znalosti o povahe a špecifikách plemena... Začala som čítať všetko dostupné o psoch, študovať etológiu, až som psom a ridgebackom obzvlášť úplne podľahla a rozhodla sa pre chovateľstvo. Importovala som z Austrálie dve sučky Perlu a Puppet, ktoré sa stali zakladateľkami môjho chovu. Dnes sú ich mená v rodokmeňoch mnohých úspešných európskych chovov.

Momentálne mám doma sedem sučiek, z toho pomaly už len jednu chovnú fenku. Ostatné si s nami spoločne užívajú dôchodok v perfektne fungujúcej svorke. U nás je zásada, že svorka nie je nikdy delená a podieľa sa spoločne aj na výchove šteniat. Je krásne sledovať, ako dokonalo funguje príroda a ja sa snažím zasahovať len minimálne alebo vôbec. Ak zvieratá pozorne sledujeme, vždy sa máme čo učiť.

Rokmi som pochopila, že hoc ako sa snažíte v chove vylepšovať to alebo ono, aj tak skončíte vždy pri zdraví a povahe. To je najdôležitejšie. Zdravie a dobrá povaha je základ pre dennodenne spolužitie so psom. Žiadne perfektné uhly, tituly a ocenenia to nevyvážia. A povedzme si pravdu, koľko majiteľov šteniat naozaj túži mať psa šampióna? Drvivá väčšina záujemcom o RR hľadá spoľahlivého rodinného spoločníka. Pre mňa sú dôležité aj oči. Mám rada pekné a tmavé oči. Veď do nich sa dívame dennodenne.

Začala som písať ešte v čase, keď nebol internet, informácie o pomerne málo známom plemene sa veľmi ťažko zháňali. Boli to osobné kontakty a tiež zahraničné klubové spravodaje. V roku 1999 vyšla moja prvá kniha „Rodézsky Ridgeback, Afričan v Európe“ v troch jazykových verziách. O dvadsať rokov neskôr vyšlo druhé – rozšírené vydanie - „Rodézsky Ridgeback, chov s láskou a porozumením“. Táto kniha je asi aj najkomplexnejšia a najobsažnejšia kniha, ktorá vyšla o plemene vôbec. Podelila som sa v nej o všetky rokmi získané skúsenosti nielen v chove, ale pozorovaním správania sa mojej svorky. Obsahuje tiež aj podrobný výklad štandardu, keďže som sa medzičasom začala zaujímať aj o posudzovania plemena.

Ďalšia kniha, ktorá vyšla, je venovaná všetkým, ktorí sa rozhodli pre šteniatko ridgebacka alebo sa jeho majiteľmi práve stali. “Rodézsky Ridgeback, Budeme mít štěňátko“. Prvotne to bola brožúrka ako súčasť výbavičky venovaná majiteľom mojich šteniat. Neskôr som ju prepracovala, rozšírila a vydala aj pre ostatných chovateľov.

Jedna z odbornejších kníh je „Rodézsky ridgeback – Výklad štandardu a metodika posudzovania“. Metodická pomôcka s podrobným opisom a názornými príkladmi v obrázkoch a fotografiách. Je určená pre chovateľov, vystavovateľov a rozhodcov plemena.

Áno, „Ridgeback info“ je databáza plemena na Slovensku od jeho prvého vrhu v roku 1991 až do r. 2016. Sú v nej všetky registrované vrhy a importované jedince v danom období a chovateľské informácie. Databáza ponúka prehľadný triedený systém zdravotných i genetických informácií a tvorbu virtuálnych rodokmeňov, čo je veľká pomoc pre chovateľov pri zostavovaní chovného páru.

Podobná databáza (a myslím si, že bola jedna z úplne prvých v EU) bola práve u vás v CZ, ktorú spracovali a roky prevádzkovali manželia Viktorínoví pre moravský RR klub.

Faktom však je, že tak, ako sa menia vedenia v kluboch, tak vznikajú ale aj zanikajú rôzne projekty. Takto žiaľ zanikla aj jedna z najväčších databáz plemena, ktorú prevádzkovala Monika Pehr v Nemecku.

Myslím, že v Čechách a na Slovensku máme naozaj pekných psov a viac kvalitných chovateľov. V Európe sa rozhodne nestratíme! Posudzovala som aj mimo Európy a z môjho pohľadu, z toho, čo som videla, máme momentálne najlepších psov v Škandinávii a tu u nás.

Genetika prítomnosti ridge nie je až tak zložitá. Je to jednoduché, kým sa nezačneme venovať drobným odchýlkam, ako je tvar ridge, počet vírov atď... a tam začína veľká pre nás zatiaľ neznáma. Áno, my chovatelia máme nejaké teórie, aj som ich popísala vo svojej knihe, ale je to zatiaľ neprebádaná téma. Riešime ju zatiaľ intuitívne a selekciou. 

Správny ridge je tvorený opačne rastúcou srsťou na chrbte psa, je dostatočne dlhý (od kohútika po bedrá sa zužujúci), jasne ohraničený, má v hornej tretine dva protiľahlé víry (miesto, kde sa stáča srsť).

Áno, dá sa vhodným výberom rodičov dosiahnuť lepšieho výsledku, pomôckou sú nám genetické testy na prítomnosť ridge, ale potrebujeme aj trochu šťastia...

Perline dcéry, pokračovateľky nášho chovu

Tak toto je už v dnešnej dobe veselšia téma. Dnes máme k dispozícii veľké množstvo všeobecných, ale aj pre plemeno špecifických testov. Nie je však u chovného páru nutnosť robiť vždy a všetky testy, ale je múdre ich správne používať.

Osobne som za používanie nosičov defektného génu v chove, pokiaľ sú pre môj chov inak prínosom. Samozrejme za podmienky párenia s „nenosičom“. Takto bude potomstvo vždy zdravé. Cieľom testovania nie je obmedzovať genetickú diverzitu plemena, ale ju zachovať!

Best breeders group at the Jubilee XX. SKCHR Sp.show 2014, judge: Sarah Wheatley (Australia)

Na Slovensku je SKCHR, klub chovateľov a nadšencov plemena, ktorý oslávi budúci rok už tridsať rokov svojej existencie. Za tie roky prešiel vývojom a tak ako si to doba a aktuálne problémy i poznatky v chove vyžadovali, tak sa menili aj chovateľské podmienky. Myslím, že vždy boli a sú rozumné a že sa za tie roky nenarobili nezvratné škody na plemene. Naopak!

Nesmieme však zabúdať na to, že sme mali v začiatkoch šťastie, že sa zakladateľom klubu podarilo hneď od začiatku stanoviť rozumné kritériá v chove, hlavne dyspláziu bedrových kĺbov. Chovalo sa a dodnes sa chová len na negatívnych jedincoch.

S manželom máme už šesťdesiat rokov, pomaly končíme s chovom a to je čas, keď si uvedomíte, ako to rýchlo zbehlo, prehodnocujete, čo bolo dôležité a kde sme mohli urobiť viac a kde sme boli zbytočne agilní. Dnes už viem, že akokoľvek sa chovateľ (alebo chovateľský klub) snaží, nepodarí sa nám  žiaden chovateľský zázrak, jednoducho nik z nás nezmení svet k lepšiemu. Môžeme však zachovať hodnoty, ktoré sme v začiatkoch chovu rhodéského ridgebacka zdedili po tých, ktorí toto úžasné plemeno vytvorili.

A tiež by som si priala, aby si ľudia nezávideli žiaden úspech, je to iba niečo tak krátkodobé a nedôležité. Sústreďme sa radšej a zdieľajme tie hodnoty, ktoré nám prináša bežný život, spolužitie so psom, to je to, čo nás všetkých naozaj spája.

Tak to byla velice krásná odpověd. Ještě jednou vám děkuji za rozhovor.

Iveta Panýrková

Foto: archiv Moniky Tusanové

TUSANI www.tusani.eu

RRSK Informačný portál

e-shop abc4dog